Zneužívanie moci nachádzame aj v Biblii

Bezmedzná moc panovníkov nad svojimi poddanými a otrokmi patrila k bežnej realite sveta, v ktorom Písmo vznikalo. No biblické posolstvo, odkazujúce na najvyššiu autoritu Boha, pravidelne pripomínalo, že aj mocnári musia dodržiavať isté limity.

Pre Izraelitov bola v tomto vždy dôležitá pripomienka ich skúsenosti otroctva v Egypte. Už Tóra viackrát nabáda k tomu, aby si jej čitatelia uvedomili, že sloboda od krutovládcu nie je samozrejmosť. Je to Boží dar.

Pán ich varuje, aby sa po jej získaní sami nestali tyranmi. „Cudzinca nebudeš napádať a utláčať, veď sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine!“ (Ex 22, 21).

NEPOUČITEĽNÍ

No podobne ako všetci ľudia sa napriek týmto výzvam ani vyvolený národ nepoučil. V prípade zneužitia autority bolo preňho osobitne kritické dejinné obdobie kráľovstva. Medzi najneslávnejšie určite patrí opis hriechu kráľa Dávida (porov. 2 Sam 11. 12).

Dávid ako kráľ - ostal vo svojom paláci a svojich veliteľov a vojakov poslal bojovať s Amončanmi. Dal si priviesť vydatú ženu, aby s ňou cudzoložil. Následne chcel zmanipulovať jej manžela, aby zakryl svoje otcovstvo.

Keď sa to nepodarilo, poslal svojho verného vojaka, ktorý bol zároveň cudzincom, naspäť na bojisko a ešte z neho urobil posla vlastného rozsudku smrti. Dávid pritom všetko naplánoval tak, aby ostal mimo podozrenia. No Božie oko ostalo bdelé. Našťastie pre Dávida mu bola po jeho pokání a treste vina odpustená.

Druhým negatívnym príkladom je príbeh o Nabotovej vinici (porov. 1 Kr 21). V nej hral hlavnú úlohu kráľovský pár Achab a Jezabel. Obeťou ich chamtivosti a manipulatívnosti, ktoré sa skombinovali so skorumpovanosťou predstaviteľov v Jezraeli, sa stal nevinný Nabot, ktorého s jeho majetkom obrali aj o život.

Boží trest však nemeškal ani v tomto prípade. V obidvoch príbehoch pritom kľúčovú úlohu hrali proroci. Prorocká tradícia sa na dlhé obdobie následne stala kanálom, ktorým prúdila kritika tak na svetské, ekonomické, ako aj náboženské autority.

„Slabé (ovce) ste neposilňovali, ... ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi“ (Ez 34, 4). Pre ich hriechy bol následne potrestaný celý národ vyhnanstvom. Osobitne silné sú v tomto zmysle žalmy, ktoré sú plné odvolávania sa k Bohu na obranu pred tými, ktorí utláčajú.

NOVÝ ZÁKON VARUJE

Aj Nový zákon sa venuje tejto téme. Ježiš varuje svojich učeníkov: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude“ (Mk 10, 42 – 43). Podobne pokračujú aj apoštoli.

Robia tak pri otrokároch („Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé a slušné; veď viete, že aj vy máte Pána v nebi!“ Kol 4, 1), rodičoch („Otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu.“ Ef 6, 4), manželoch („Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá.“ Ef 5, 28) a predstavených („Paste Božie stádo, ktoré je u vás; ... nie pre mrzký zisk, ale ochotne, nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda.“ 1 Pt 5, 2. 3).

Zneužívanie moci autoritou je teda problém, na ktorý reflektuje aj Biblia. Boh varuje každého pred takýmto správaním, pretože každá moc pochádza od neho.

Pravá autorita sa prejavuje v službe. Nijaké jej zneužitie nezostane zabudnuté a nepotrestané. Pretože hoci by aj zlyhali kompetentní, Pán si obete všíma a počuje ich hlas.