Istanbulský dohovor vyvoláva nádej i odpor

Dohovor bol otvorený na podpis pre všetky členské štáty Rady Európy a hneď 11. mája 2011 ho podpísalo aj Slovensko. „Dodnes však nebol ratifikovaný,“ hovorí Ján Duda, rímskokatolícky kňaz a cirkevný právnik. „Domnievam sa však, že je to len otázka času, pretože Istanbulský dohovor bol prijatý ako celok Európskou úniou v júni 2023 a vstúpil do platnosti 1. októbra 2023.“

Turecko v roku 2021 od dohovoru odstúpilo, Česká republika, Slovenská republika, Bulharsko, Maďarsko, Litva a Lotyšsko ho neratifikovali ani nepodpísali jeho prijatie Európskou úniou. „Európska únia môže dodržiavanie predpisov Istanbulského dohovoru od členských štátov vymáhať napríklad prostredníctvom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.“ A dodáva, že „v januári 2024 odmietol Istanbulský dohovor ratifikovať Senát Českej republiky, čo považujem za dôležitý signál, že prijatie dohovoru prekáža aj ľuďom bez kresťanského vyznania“.

VÝHODY A NEVÝHODY

Zástancovia dohovoru zdôrazňujú „nulovú toleranciu“ násilia na ženách a  domáceho násilia. Ovplyvňuje to tradičnú kresťanskú rodinu? „Myslím, že ak sa približne polovica manželstiev na Slovensku rozvádza, je to signál, že ohrozenie tradičnej rodiny už tu je. Či to ohrozenie zvýši aj Istanbulský dohovor, to sa ešte ukáže. Teraz možno hovoriť iba o prognózach.“

PROGRESÍVNA IDEOLÓGIA

Pre ženy, ktoré zažívajú týranie, prináša Istanbulský dohovor možnosť lepšie sa spod násilia vymaniť. „Ale jedným dychom treba dodať, že prináša do spoločnosti – podľa môjho názoru – aj progresívnu ideológiu a veľkú možnosť zneužitia.“

Je dôležité, aby boli ženy pred násilím chránené aj na základe platnej legislatívy, ale „na posúdenie miery zavinenia treba brať do úvahy nielen protizákonnosť skutku – materiálny aspekt – , ale aj úmysel páchateľa – morálny, formálny aspekt“, vysvetľuje ďalej cirkevný právnik.

Podľa neho je síce plný názov Istanbulského dohovoru veľmi pekne naformulovaný, ale v kultúrno-etickej oblasti je dohovor zároveň značne ideologický. „Je to eticko-morálna téma a pravdepodobne sa touto legislatívou chce zaviesť iný kultúrno-etický rámec, ktorý má nahradiť doterajší, kresťanský. Ale bude aj lepší? To je otázka, ktorá u niektorých vyvoláva nádej, u iných rozpaky a u ďalších odpor.“

NEAKCEPTOVATEĽNÉ

Domáce, ale aj sexuálne násilie v rámci Cirkvi sa v Cirkvi nemá akceptovať, pre Cirkev nie je nijaké násilie akceptovateľné, nech sa deje kdekoľvek. „O to viac, ak sa deje v Cirkvi, ktorej hlavou je Kristus. Ak Cirkev ohlasuje spásu človeka a ľudstva, ako možno akceptovať násilie zo strany ohlasovateľov spásy?“

Neznamená to, že sa máme snažiť o nadľudskú morálku, ale miera morálnej výšky v Cirkvi je veľmi dôležitá a potrebná.

„Kto žije dvojkoľajne a dvojtvárne, nech sa netvári, že koná v mene a z poverenia Krista a Cirkvi. Prípad exkardinála McCarricka je odstrašujúci príklad. Je to priam tajomstvo neprávosti. A potom sú tu obete. Tieto sa zo sexuálneho násilia často nedokážu spamätať a  majú zničený celý pozemský život,“ konštatuje Ján Duda.

VEĽKÁ ZODPOVEDNOSŤ

Ako teda problém riešiť? „Podľa platných zákonov Slovenskej republiky a platného kánonického práva. Na ramenách diecéznych biskupov leží veľká zodpovednosť, oni prví rozhodujú, čo urobiť s nahláseným prípadom. Ich pochybenie, hoci vykonané aj v dobrej vôli, môže tvrdo a negatívne dopadnúť na diecézne cirkevné spoločenstvo, ako aj na nich samotných. Mám na mysli ich morálnu, ako aj trestnoprávnu zodpovednosť,“ dodáva na záver kňaz a cirkevný právnik Ján Duda.