Liturgia a hudba sú spolu zosobášené

Dokázali by sme sa zo zmŕtvychvstania v kostole tak tešiť aj bez hudby a spevu? Podľa kňaza Vlastimila Dufku je ťažké si predstaviť, že by sme veľkonočný chválospev na začiatku Veľkonočnej vigílie nespievali. Spev a hudba zohrávajú v liturgii – a nielen v tej veľkonočnej – podstatnú úlohu, nad ktorou sa bežne asi nezamýšľame, no Druhý vatikánsky koncil ju jasne definoval.

Liturgická hudba je „potrebná alebo integrálna súčasť slávnostnej liturgie“ a „dodáva posvätným obradom slávnostnejší ráz“ (SC 112). Najväčší kresťanský sviatok si určite tento slávnostnejší ráz zaslúži. Vlastimil Dufka súhlasí a vraví, že osobitne dôležitá je spievaná forma zvolaní ako: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta..., Svetlo Kristovo... a aleluja.

NIE JE TO LEN O ATMOSFÉRE

Niekto by mohol namietať, že ak sme ovplyvnení emóciami z atmosféry, ktorú vytvára hudobný sprievod, radosť z Kristovho zmŕtvychvstania nie je skutočná. Vlastimil Dufka nevylučuje tento jav, ale vysvetľuje, že by mohol nastať len v prípade hudby „zvonka“. Liturgická hudba musí, naopak, vychádzať zvnútra liturgie, z Božieho slova, ktoré je neodmysliteľne spojené s liturgickým slávením.

„Skutočná liturgická hudba je s liturgickým slávením ‚zosobášená‘. Neurčuje ju teda napríklad len hudobný vkus jednotlivca. Ak by jej cieľom bolo poukázať len na seba, bez vzťahu k liturgickému úkonu, ktorý sprevádza, vtedy by sme mohli povedať, že je ‚klamstvom‘.“ Liturgia má svoju reč, ktorou je aj hudba, a spevom vie človek najpresvedčivejšie vyjadriť svoj postoj srdca i vieru.

AUTENTICKEJŠIE PREŽÍVANIE

Liturgická hudba a spev sa podľa Vlastimila Dufku „dotýkajú celého človeka, nielen jeho intelektuálnej zložky, ale zapájajú do slávenia aj jeho emocionálny rozmer“.

Vplyv má súčasne na zúčastnených veriacich aj na tých, ktorí hudbu tvoria či interpretujú. Veriaci, zbory, organisti a speváci tak ohlasujú Kristovo zmŕtvychvstanie prostredníctvom svojho talentu. „Ako lektor prednáša Božie slovo, tak ho žalmista ohlasuje spevom.“

No nielen pre laikov, ale aj pre kňazov je hudba integrálna súčasť slávnostnej liturgie a pomáha im hlbšie a autentickejšie prežívať jednotlivé jej časti. Tak všetci v chráme počas liturgie aj za pomoci hudby a spevu ľahšie, prirodzenejšie a radostnejšie vytvárame jedno spoločenstvo. „Hudba v  liturgii napomáha jednomyseľnosti veriacich a prehlbuje komunitný charakter slávenia,“ potvrdzuje Dufka.

VĎAČNOSŤ ZA HUDOBNÍKOV

Nie vo všetkých farnostiach je však toľko hudobníkov, aby sa pokryl hudobný sprievod na všetkých svätých omšiach. Nedocenenie a nedostatočná formácia môžu byť tiež jednou z príčin. „Verím, že v mnohých farnostiach živo pôsobia chrámové zbory, ale tam, kde liturgická hudba nie je adekvátne docenená, prejaví sa to aj na živote veriaceho spoločenstva.“

Práve hudobníci vykonávajú vzácnu službu, dôležitú na formovanie liturgického zhromaždenia a jeho spievanej modlitby. Preto by laici ani kňazi nemali zabúdať na to, aké vznešené poslanie títo ľudia dostali a koľko krásy ním do liturgie prinášajú.