Povolanie patriť Bohu

Zasvätený život je mojou odpoveďou na povolanie patriť Bohu a dávať mu každý deň svoje áno,“ hovorí sestra Anna Poláčková, riaditeľka Gymnázia svätého Františka z Assisi v Žiline. Svoju prácu učiteľky pritom berie ako „službu Bohu a ľuďom, ktorí do gymnázia patria“, robí ju rada a je za ňu Bohu vďačná.

Gymnázium samotné je zároveň odpoveďou na to, ako sa život zasvätených stretá so životom laikov. Akademická sféra sa tu stretá s duchovnou úplne prirodzeným spôsobom – škola je totiž spojená s kláštorom, a tak sa svet mladých ľudí, plných najrôznejších snov a plánov, stretá so svetom modlitieb, spevov a adorácií.

NAPLNO A S LÁSKOU

Sestra Anna študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. „Stretla som tam veľmi dobrých ľudí. Niektorí vyučujúci boli prekvapení, že biológiu študuje rehoľná sestra, pre niektorých som bola zaujímavá, ale nemôžem hovoriť o predsudkoch. Hoci rehoľný odev pútal ich pozornosť, časom ma všetci brali ako ostatných.“

Neexistuje nijaký nebeský kódex určujúci vzorce, do ktorých by ľudia mali pasovať. Boh vytvára v každom z nás jedinečné dielo. „Ja ako rehoľná sestra kladiem dôraz nielen na kvalitne odovzdané vedomosti, prípravu na maturitnú skúšku a vysokú školu, ale aj na odovzdanie kresťanských hodnôt a  života viery. Neviem posúdiť motiváciu laických učiteľov, ale jedno viem. Ak chcete byť učiteľom s veľkým U, je potrebné vykonávať povolanie naplno a s láskou.“

AJ KEBY NEKVITOL FÍK

Aj keby nekvitol fík, aj keby nerodila zem... práve vtedy pozdvihnem svoj hlas a budem spievať chvály... znejú slová piesne aj na omšiach v kaplnke žilinského Gymnázia sv. Františka z Assisi. S takouto istotou žijú zasvätení. No aj napriek tomuto daru sa nevyhnú ťažkostiam.

„Práca s ľuďmi vo všeobecnosti patrí k najťažším, ale zároveň aj k  najkrajším,“ vníma riaditeľka školy. „V prevencii vyhorenia mi pomáha šesť stien podľa Maxa Kašparů: perspektíva, opora, priatelia, spolupracovníci, postavenie a duchovnosť.“

KAŽDÝ SA CÍTI PRIJATÝ

Boh spojil kláštor so školou a funguje to. Svedčia o tom aj slová študentiek. „Na pôde nášho gymnázia sa rodia dobré priateľstvá, tvoria skvelé kolektívy,“ delí sa o svoje skúsenosti maturantka Eva. „Skutočne sa dbá o to, aby sa každý cítil prijatý, a som presvedčená, že rehoľné sestry sa na tom podieľajú najaktívnejšie.“

Podľa Rebeky sú školské sestry „trošku viac pedantné, ale zároveň veľmi ľudské. Nezaujíma ich len to, ako dopadla posledná písomka, ale aj to, ako sa cítime“. A spolužiačka Veronika uzatvára: „Sestričky vytvárajú okolo seba pokoj, a tak aj atmosféra v triede je pokojnejšia než zvyčajne.“

SPOLOČNÉ PRVKY

Zasvätený život je veľké tajomstvo a ponúka výnimočný vzťah človeka s Bohom. Je to však aj povolanie, cez ktoré chce Boh konať, spájať a tvoriť, podobne ako cez sviatosť manželstva. Slová sestry Anny na záver prezrádzajú, čo majú všetci veriaci spoločné.

„Všade sú potrebné vzťahy, vzájomná láska a komunikácia, denný režim, spoločne strávený čas. Pre môj život je významná adorácia, spoločná modlitba, čítanie Božieho slova a rozhovory s priateľmi, cez ktoré často nachádzam pochopenie a riešenie rôznych záležitostí. A to by som odporúčala nám všetkým.“