Vykročiť k druhým je kráčať k Bohu

„Páči sa mi názov životopisov svätých Blízki Bohu i ľuďom. Tých, čo najlepšie využili čas na zemi, aby sa priblížili. Tak sa ide do neba. Spolu. Skúsime to?“ pýta sa na začiatku Pôstneho obdobia vyhľadávaný spovedník kapucín Leopold Nemček.
Monika Šimoničová 16.02.2024
Vykročiť k druhým je kráčať k Bohu

Dožičme iným ich dary a starajme sa aj o svoje vlastné. Vystavme sa lúčom Božej lásky pred Eucharistiou. Ilustračná snímka: Človek a Viera/Pavel Langer

Jedným dychom pridáva známu myšlienku: miluj Boha a rob, čo chceš, lebo láska nedovolí robiť druhému zle. „Túžba milovať Boha nadovšetko, i keď to ešte nedokážeme, nás nabíja na boj zblízka: milovať správne seba a blížneho.“ Preto kým vykročíme k druhým, vykročme k Bohu modlitbou a svätou spoveďou.

MAGNET BOŽEJ LÁSKY

To môže byť prvé z pôstnych predsavzatí – modlitba v dennom režime. „Vedome sa vystavme lúčom Božej lásky, či pred Eucharistiou, pred obrazom milosrdného Ježiša, pri čítaní Svätého písma. Skúsme sa nezaoberať jednotlivosťami života, len myslime na jeho lásku ku mne a moju k nemu. Nech lúče Božej lásky každú čiastku nášho ja nasmerovávajú na súhlas: buď tvoja vôľa,“ odporúča na úvod menší brat Leo. Prirovnáva to k magnetu, ktorý keď položíme k železu, zmagnetizuje ho a potom toto železo priťahuje iné železné predmety. „Dajme sa zmagnetizovať Božou láskou.“ Toto je prvý a azda najdôležitejší krok: uvedomiť si, akí sme nesmierne milovaní, že máme cenu Ježišovej krvi. „Potom skôr dokážeme túžiť milovať Boha i ľudí.“

RUŽENEC A CHRAPS

Aj keď je v modlitbe každý jedinečný, brat Leo povzbudzuje v pôste vstúpiť do školy ruženca, ktorý má silu stmeľovať ľudí a celé kolektívy. Spomína si pritom na 25. marec 1988, keď na sviečkovej manifestácii stáli v tichom proteste v atmosfére strachu: „Roztriasli sa mi kolená. Nebol by som to ustál, no našťastie ktosi z davu začal nahlas Zdravas a  my sme sa okamžite pridali. Strach sa rýchlo premenil na radosť a začali sme sa smiať. Pochopil som silu Márie.“

Pre tých, čo sa trápia s nesústredenosťou, vysvetľuje, že sa netreba báť, čo všetko nám pri ruženci prejde hlavou. „To sú tajomstvá nášho života, ktoré Duch Svätý bude dávať do súvisu so životom Božieho Syna a nebeskej Mamy.“

Na porazenie panciera – ega zas radí dve skvelé cvičenia. Prvé nazýva CHRAPS – chvála, radosť a ponížená služba – podľa Máriinho Magnifikatu (Lk 1, 46 – 48). Druhé súvisí s  dýchaním. Pri nádychu úžas nad Božími dielami, pri výdychu fiat – ochota plniť Božiu vôľu.

ČASTÉ REŠTARTY

Z prvotných oduševnených odhodlaní nezriedka ostáva rumovisko. Vyhľadávaný spovedník preto odporúča časté reštarty, nazývané SOS. „Spomaľte – odstúpte od toho, čo je pred vami – spolu s Ježišom sa posuňte ďalej.“

Neustále obnovujme svojho vnútorného človeka vo svätej spovedi. „Hanba nie je padnúť, ale ostať ležať. Nebuďme skameneliny. Priznajme si slabosti radšej teraz, ako v očistci.“ Brat Leo s humorom radí aj najrýchlejšie spytovanie svedomia: „Povedzte svojej polovičke jeden hriech a ona vám za dve minúty povie všetky ostatné,“ usmieva sa, „no skutočne, naši blízki sú dobré zrkadlo.“

Vo vzťahoch na prvom mieste radí vďačnosť za každého. „Každý je dar a ako dar ho aj prijímajme. Netrávme čas len s tými, s ktorými je nám fajn. Túžme milovať a  prijímať každého.“

POZOR NA ZAHNIEZDENIE

Vzťahy sú krehké. Aby sme nespôsobili praskliny a trhliny, dajme sa viesť biblickým zlatým pravidlom:

„Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ Obzvlášť si nielen v tomto Pôstnom období dajme pozor na napomínanie druhých. „Aj keď vidíme slabé stránky na iných, pracujme najskôr na sebe.“ Vyberme brvno zo svojho oka, potom budeme lepšie vidieť – a možno neuvidíme len smietky, ale charizmy a talenty. „Druhých vyzdvihnime, pochváľme a potom v úcte poprosme, na čom by mohli popracovať.“

Nebezpečné pokušenie je vo vzťahoch posudzovanie, súdenie a porovnávanie sa. Kapucín Leo pritom dvíha varovný prst, aby sme sa nedali vtiahnuť do tejto diablovej hry. „Každý je originál. Porovnávať sa dajú len kópie. Boh netvorí nepodarky. Túžme milovať svoju originalitu. Neporovnávajme sa, nezáviďme, nežiarlime, nesúďme,“ vyzýva a vysvetľuje, že aj keby sme mali takéto myšlienky, pohľady, pocity, tie ešte nie sú hriechom.

„Sú ako vtáčiky nad hlavou. Až keby si v nás urobili hniezdo, až potom by to bol hriech.“ Snažme sa ich stopnúť na začiatku. Ako? „Najlepšie modlitbou,“ radí na záver obľúbený spovedník. „Prejdime do túžby žičiť druhému jeho dary, aby ich rozvinul na Božiu slávu. Môžeme to urobiť vlastnými slovami: Pane, daj môjmu blížnemu čím viac a ďakujem ti, že nezabúdaš ani na mňa a dávaš mi zase iné dary.“ 