Násilie v médiách a rozvoj dieťaťa

Otázka o potenciálnom škodlivom vplyve médií je v rôznych podobách psychológom adresovaná už celé desaťročia. Výsledky výskumov sú pomerne jednoznačné, na druhej strane detská osobnosť je príliš komplexná na to, aby sme prípadné prejavy násilia považovali za dôsledok jediného faktora.

V roku 1963 americkí výskumníci ukázali skupine predškolákov video, v ktorom dospelý agresívne mlátil bábiku. Deti, ktoré video videli, sa následne v herni hrali agresívnejšie a vymýšľali nové spôsoby mlátenia hračiek.

Neskoršie výskumy ukázali, že agresívnejšie správanie pri hre nasledovalo po pozretí videa, kde hlavné postavy bojovali so zbraňami, v porovnaní s  editovanými verziami, v ktorých zbrane prítomné neboli. Tieto a mnohé ďalšie štúdie ponúkajú dôkazy o potrebe rozvážneho prístupu k mediálnym obsahom.

MOZOG SA UČÍ

Detský mozog je vo výstavbe. Ak auto prejde cez rozostavanú diaľnicu, je veľká šanca, že na čerstvo naliatom asfalte zanechá nezmazateľné stopy. Rovnako podnety, ktoré atakujú rozvíjajúci sa mozog, výrazne ovplyvňujú jeho výslednú podobu.

Rodičia sú zodpovední za to, či umožnia, aby bol mozog dieťaťa vystavený obrovskému množstvu intenzívnych podnetov, alebo ho postupne naučia odkladať okamžité uspokojenie a rozvíjať citlivosť na to, čo je pravdivé, dobré a krásne.

Významný výchovný účinok má predovšetkým vplyv dospelého, s ktorým je dieťa v láskyplnom vzťahu.

NOVÉ VÝZVY

Pod násilím v médiách si netreba predstavovať len filmy a hry, v ktorých sa zabíja. S rozvojom sociálnych sietí sa agresívny obsah stáva dostupným, rozmanitým a nekontrolovateľným.

Dieťa, ktoré vlastní telefón s prístupom na internet, má súčasne k  dispozícii neobmedzený zdroj videí s obsahom, ktorý by pri bežnom pozeraní filmu s rodičmi viedol k okamžitému vypnutiu televízora.

K užívateľom populárnej siete TikTok sa bežne dostávajú videá s agresívnym či sexuálnym obsahom, pričom pri pozretí náhodného videa sú následne generované obsahovo podobné príspevky.

V tomto smere je nevyhnutné zvyšovanie digitálnej gramotnosti dospelých. Počet rodičov, ktorí majú kontrolu nad obsahom, čo sledujú a zdieľajú ich deti, je na Slovensku stále nedostatočný.

BEZPEČNÝ PRIESTOR

Určitá miera agresivity patrí k vrodenej a prirodzenej výbave osobnosti. Jej miera sa môže líšiť v závislosti od iných dispozícií, ako je temperament, emocionálna regulácia či pohlavie.

Ako s ňou správne zaobchádzať? Dieťa sa má v procese dozrievania naučiť rozlišovať dobro a zlo a súčasne má dostať priestor na abreakciu nahromadenej energie. Príkladom môžu byť zásady využívané v terapii hrou. V terapeutickej herničke nájdeme vojačikov i detské zbrane.

Dieťa sa môže hrať s čímkoľvek a akokoľvek, dôležitým faktorom je však plná prítomnosť dospelého, ktorý v prípade potreby dáva hranice – dieťa nesmie pri hre ublížiť sebe, druhému ani poškodiť hračku.

Nie je možné, aby sme deti izolovali od všetkých negatívnych vplyvov, môžeme však vytvárať bezpečný priestor na komunikáciu v rodine a poskytnúť im podnety, ktoré vytvoria protiváhu voči tomu, čo ponúka mediálny svet.