Číslo 3/2023

Najnovšie Katolícke noviny sa pri príležitosti Biblickej nedele venujú téme dôležitosti Svätého písma v našich životoch. Jeho výnimočnosť si uvedomoval aj zosnulý pápež Benedikt XVI. Keď sa ho už ako hlavy Katolíckej cirkvi pýtali, ktoré dve knihy by si zobral na opustený ostrov, odpovedal: „Bibliu a Vyznania od svätého Augustína.“ Katolícke noviny sa preto pozreli na to, prečo je Kniha kníh aj po stovkách rokoch stále aktuálna a žiadaná. 

Rozprávajú sa tiež so známym biblistom Františkom Trstenským, ktorý hovorí, že Božie slovo má byť naším denným pokrmom. „Pápež František nás vyzýva, aby bola naša kniha Svätého písma ošúchaná od toho, že ju často berieme do rúk. Moje odporúčanie znie: menej, ale pravidelne. Aj kvapka dokáže vyhĺbiť jamu do skaly nie tým, že je silná, ale že pravidelne kvapká. Nech teda Božie slovo pravidelne kvapká do nášho srdca a zanechá v ňom stopu,“ povzbudzuje František Trstenský.

Prinášajú reportáž z farnosti vo Vysokej nad Kysucou, kde majú pod oknami Svätú zem. Miestny farár František Mikuláš spolu s farníkmi tam totiž založil biblickú záhradu, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku. Pestujú v nej rastliny, ktoré sa spomínajú v Biblii a rastú vo Svätej zemi. „Ak si vo Svätom písme začnete všímať rastliny, nemôžete si nevšimnúť aj záhrady,“ hovorí farár a dodáva, „hneď v Knihe Genezis čítame, že človek sa s Bohom stretával v záhrade Eden. Evanjeliá zase spomínajú Getsemanskú záhradu, kde sa Boží Syn často stretával so svojimi učeníkmi.“

V rubrike Duchovná obnova Katolícke noviny pokračujú v cykle Vyznanie viery. Dominikán Ján Alan Dely píše, že ľudské dejiny sú dejinami hľadajúceho srdca, ktoré je hľadané Bohom. On vychádza v ústrety človeku už od počiatku stvorenia. V tejto súvislosti dominikán upozorňuje na zaujímavosť zo Svätého písma: „Všimli ste si, aká je vôbec prvá otázka, ktorú podľa Biblie položil Boh človeku po jeho stvorení? Je veľmi krátka: ,Kde si?‘“

Predstavujú rehoľu pallotínov, ktorá spravuje diecéznu Svätyňu Božieho milosrdenstva v Smižanoch. Pôsobí tam aj páter Peter Klubert, ktorý priblížil, že ich zakladateľ svätý Vincent Pallotti svojím zmýšľaním o Cirkvi predstihol Druhý vatikánsky koncil o viac než sto rokov. „Kládol totiž veľký dôraz na laický apoštolát a tým, ktorí boli pri ňom, vštepoval, že sú za Cirkev zodpovední, podobne ako kňazi, biskupi či pápež. V tomto laickom apoštoláte spočíva aj hlavná myšlienka charizmy pallotínov,“ povedal Peter Klubert o ich zakladateľovi, ktorého si v cirkevnom kalendári pripomíname 22. januára.