Atribúty svätého Michala nás bezpečne sprevádzajú

Svätá Faustína opisuje svoju mystickú skúsenosť. „Na sviatok svätého Michala, archanjela, som videla pri sebe tohto vodcu, ktorý mi povedal tieto slová: ,Pán mi prikázal, aby som sa o teba zvlášť staral. Vedz, že zlo ťa nenávidí, ale neboj sa. Kto je ako Boh! A zmizol'. Zakúšam však jeho prítomnosť a pomoc“ (Denníček, 706).

Sestra Faustína v tejto skúsenosti vyjadruje zopár právd, ktoré sa netýkajú len jej: zlo nenávidí každého z nás a snaží sa každého človeka dostať do svojich osídel. Archanjel Michal dáva sestre Faustíne osvedčenú radu, ktorá zaznieva v Biblii viackrát: „Neboj sa!“ Strach je jedna z vecí, ktorou sa nás diabol snaží ovládať. Aj ľudová múdrosť vraví, že strach je zlý radca.

Kto je ako Boh

Prečo sa spolu so sv. Faustínou aj my nemáme báť? Odpoveďou je meno sv. Michala, ktoré v preklade znamená „Kto (je) ako Boh?“ Základnou zvesťou Starého zákona je, že nik nie je ako Boh, ktorý stvoril svet, vyviedol svoj ľud z egyptského otroctva a o svoj ľud sa neprestajne stará. Apoštol Pavol taktiež vyjadruje skúsenosť, že nik nie je ako Boh: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31) A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky“ (Rim 8, 38 - 39). Nik nemôže premôcť tých, čo sa spoliehajú na Boha, pretože nik nie je ako Boh!

I keď vodca nebeského vojska sv. Faustíne zmizol, naďalej zakúšala jeho pomoc a ochranu. Ani my nemusíme vidieť sv. Michala, ale môžeme zakúšať jeho pomoc a ochranu. Hoci každý máme svojho anjela strážcu, nie sme ľahostajní ani sv. Michalovi, lebo on je ochranca Cirkvi ako celku, tak aj jednotlivcov, z ktorých Cirkev pozostáva. Bojiskom nie je len šíri svet, ale aj každé ľudské srdce, kde prebieha ten najurputnejší boj medzi dobrom a zlom.

Ochranca Božieho ľudu

Najstaršia biblická zmienka o sv. Michalovi sa nachádza v Knihe proroka Daniela, kde je nazvaný „kniežaťom“. Tento titul sa ozýva v známej modlitbe k svätcovi, ktorú napísal pápež Lev XIII. po dramatickom videní, v ktorom uvidel, ako sa diabol snaží zničiť Cirkev: „… a ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov…“ Pred rokom opäť dal do pozornosti túto modlitbu pápež František, ktorý vyzval, aby sme sa ju modlili spolu s modlitbou „Pod tvoju ochranu“ po každom ruženci.

V Danielovom proroctve sv. Michal vystupuje ako ochranca Božieho ľudu. Danielovi jeden anjel vraví, ako mu Michal prišiel na pomoc v boji: „a hľa, Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc“ (Dan 10, 13) „a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa“ (Dan 10, 21b).  

Prorok Daniel spomína Michala ešte raz. „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa: Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe“ (Dan 12, 1). Táto druhá zmienka zároveň dáva sv. Michala do súvisu s posmrtným životom: „A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu“ (Dan 12, 2).

Vďaka týmto veršom sa archanjel Michal začal chápať ako sprievodca duší na posledný súd. Vo výtvarnom umení sa preto často zobrazuje pri poslednom súde a zvykne v ruke držať váhy, na ktorých váži duše zosnulých. Váhy sa tak stali jedným z atribútov sv. Michala. V oboch Danielových zmienkach však vystupuje predovšetkým ako ochranca starozákonného Božieho ľudu. Úloha ochrancu sa tým neskončila, ale jeho právomoc sa rozšírila aj na novozákonný Boží ľud – Cirkev.

Najnebezpečnejším nepriateľom Cirkvi ako celku, tak aj jednotlivých jej údov, sú padlí anjeli. Prečo padlí anjeli nenávidia Cirkev? Lebo je tajomným telom Kristovým. Hoci o príčine pádu anjelov Biblia nič nehovorí, starobylá tradícia hovorí, že skúška, ktorej Boh podrobil anjelov, spočívala v tom, že im zjavil tajomstvo vtelenia.

Časť anjelov z pýchy odmietla toto Božie rozhodnutie a nechcela vzdať úctu vtelenému Božiemu Synovi. Ich odmietnutie sa pretavilo do nenávisti voči všetkému, čo súvisí s tajomstvom vtelenia. Nenávidia nielen Božieho Syna, ale Boha samého. Nenávidia panenskú Bohorodičku, skrze ktorú sa Boh stal človekom, a samozrejme nenávidia i tajomné telo Kristovo – Cirkev – a snažia sa ju zničiť.

O tejto diabolskej nenávisti a boji, ktorý padlí anjeli zvádzajú na nebi i na zemi rozpráva Zjavenie apoštola Jána: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli“ (Zjv 12, 7 - 9).

Posledná biblická kniha vraví aj o tom, že tento drak prenasledoval ženu odetú slnkom a jej potomka, ale že táto žena zázračne unikla jeho moci, a tak „drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania“ (Zjv 12, 17).

Záchranca duší z pazúrov diabla

S témou boja proti diablom úzko súvisí aj ďalšia úloha sv. Michala: boj o duše na smrteľnej posteli. Júdov List nadväzuje na staršiu židovskú tradíciu, ktorá vraví, že po Mojžišovej smrti sa snažil diabol zmocniť Mojžišovho tela, keďže Mojžiš kedysi zabil Egypťana (porov. Ex 2, 11 - 12), a strhol sa spor medzi ním a Michalom. Samozrejme, tento spor vyhral Michal.

To, čo Júdov list len naznačuje, že „sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo“ (Júd 9), obšírnejšie vyrozprával mimobiblický židovský spis: Nanebovzatie Mojžišovo. I keď tento text vraví o záchrane Mojžišovho tela, tradícia ho vztiahla na to, že sv. Michal je aj záchrancom duší pred diablovou mocou, najmä pri poslednom výdychu. Tu však jeho úloha nekončí, ale pokračuje ďalej pri poslednom súde.

Štyri úlohy Božieho anjela súvisia s bojom a posmrtným životom, čo ovplyvnilo svätcovo zobrazovanie v umení. Vidíme ho často vo vojenskom brnení, s oštepom alebo mečom v ruke, ako poráža satana, bezmocne ležiaceho pod Michalovými nohami. Niekedy drží v ruke plamenný meč, ktorý je ozvenou vyhnania z raja: „Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života“ (Gn 3, 24).

Ohnivý meč v Michalových rukách teda znamená, že satan a jeho druhovia už viac nemajú miesto v Božom raji. Ďalším atribútom archanjela Michala sú váhy, čo opäť súvisí s tým, koho vpustia do raja blažených, a koho nie. Pre ilustráciu oba tieto motívy (vojenská výzbroj a váhy) môžeme vidieť na obraze španielskeho maliara Jána z Abadie: Sv. Michal, oblečený v dobovom brnení, drží váhy. Na miskách sa nachádzajú dvaja ľudia. Pri každom z nich je anjel. Dobrý anjel otvára náruč, aby prijal spravodlivú dušu a voviedol ju do Božej slávy, kým zlý duch sa snaží obeť udržať vo svojej moci. Nebožtík však nie je ani v tomto osudnom okamihu vydaný diablovi napospas: Sv. Michal útočí na diabla oštepom.

Božia výzbroj

Keď som bol chlapec, fascinovala ma výzbroj sv. Michala, ktorá však nie je zhotovená z ušľachtilej ocele. Je to Božia výzbroj, o ktorej Písmo hovorí: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla (…) bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ (Ef 6, 11 - 17).

Božia výzbroj, ktorá je zároveň atribútom sv. Michala, bezpečne sprevádza Cirkev stáročia. Sprevádza však aj jednotlivcov, nech sa ocitnú v akomkoľvek fyzickom alebo duchovnom boji, v rozkvete života, či pri poslednom výdychu. Azda najznámejšou ženou v zbroji je sv. Jana z Arku. Archanjel Michal jej sprostredkoval Božie poslanie; sprevádzal ju na bojisku a neopustil ani vtedy, keď moc temna proti nej zosnovala diabolský plán a jej žalobcovia, nasledujúc žalobcu diabla (porov. Jób 1; Zjv 12, 10), ju zahrnuli ohnivými šípmi lživých obvinení.

Jana však nekapitulovala, neodradila ju ani inkvizícia, ani horiaca hranica. Bola silná, lebo stál po jej boku archanjel Michal a oblečená do Božej výzbroje, ktorú z nej nemohol strhnúť nik, ani diabol. Jana zvíťazila, hoci sa zdá, že prehrala. Jej úsilie prinieslo svoje ovocie a k tomu bola potrebná aj obeta jej života. Boh však očistil jej meno a s pošramotenou povesťou skončili jej žalobcovia a sudcovia. Jana sa pre Angličanov stala po smrti nebezpečnejšou, než bola za života.

Nielen Angličania nenávideli Orleánsku pannu, ale aj mocnosti temna; no Jana sa nenechala zastrašiť, lebo dobre vedela – aj vďaka sv. Michalovi – že nikto nie je ako Boh, ktorý vie prostredníctvom obyčajného dievčaťa zvrátiť chod dejín, ako tomu bolo v prípade Orleánskej panny počas storočnej vojny, a iba on vie poraziť každú diabolskú moc, nech by na seba zobrala bárs i výzor cirkevných prelátov.