Mária, spoľahlivý smerovník k Ježišovi

Vbývalej Juhoslávii bojovali proti sebe dve etniká. Do mesta prišli z jedného tábora vojaci a každého, koho našli, zastrelili. Zabíjali bez premýšľania o veku alebo pohlaví. Ženy a deti boli zabíjané spolu s mužmi. Jedna skupina ľudí sa zhromaždila v neveľkom dome a čakala na svoj osud. Vedeli, že budú zastrelení.

Niekto prišiel s nápadom. Vzali kozu a zabili ju, pričom zachytili jej krv. Potom prešli k vchodovým dverám do domu a vyliali krv pod dvere a na kľučku, takže krv bola na dverách a tiekla na ulicu. Keď vojaci prišli, uvideli krv a usúdili, že ľudí v tom dome už niekto zabil, a tak jednoducho prešli okolo.

NOVÝ ŽIVOT S KRISTOM

Ježiš vzal na seba strašnú smrť, ktorú sme si zaslúžili my. Prelial svoju krv, aby anjel smrti prešiel ponad teba a neublížil ti. V podstate je Ježišova krv na dverách môjho života a mojej duše záruka, že anjel smrti prechádza nado mnou – vďaka tomu, čo pre mňa Ježiš urobil.

Veľkonočné obdobie nás podnecuje do vďačnosti za dar vykúpenia. Je namieste s obnovenými krstnými sľubmi začať nový život s Kristom a v Kristovi.

Niektorí z nás sa ponorili do „babských“ zvykov, myšlienok, slov a skutkov, ktoré sa nemusia zdať zlé, ale musíme sa spýtať, či majú schopnosť tvoriť nový život, budovať a rozmnožovať Božie kráľovstvo.

Či chceme, alebo nie, anjel smrti prichádza a len Ježišova krv nás môže uchrániť od budúceho súdu. Boh nás miluje, daroval svojho Syna za našu záchranu. Veľkonočný čas je pozvaním: príď k Ježišovi práve teraz a dôveruj mu ako svojmu Pánovi a Spasiteľovi! Taký je niekto, kto myslí a sníva nad rámec zákona a poriadku, niekto, kto sa pýta, čo je správne pred Bohom – spravodlivý človek.

VĎAČNOSŤ ZA MÁRIIN PRÍBEH

Predstavme si Jozefa a Máriu. Radi by sme vedeli, o čom obaja premýšľali a  o  čom sa rozprávali počas mesiacov očakávania Ježiša; cestou na sčítanie ľudu do Betlehema v Máriinom pokročilom stupni tehotenstva; pri narodení Ježiša v biednom prístrešku za mestskými bránami, v chlieve; pri úteku do Egypta v ťažkostiach, ktoré mali ako emigranti. Ale aj neskôr, pri návrate a novom začiatku v Nazarete...

Májový mesiac s osvedčenými „májovkami“ – pobožnosťami k Panne Márii – má v účastníkoch prehĺbiť všetko spomínané. Tieto stretnutia s Kráľovnou mája je potrebné opäť sláviť spolu s mnohými vo svete, ktorí sa skrze Syna stali aj Božími dcérami a synmi.

Preto Pannu Máriu uctievame – sme vďační za jej príbeh s Bohom a dúfame, že vzhľadom naň budeme môcť kráčať po našej ceste s dôverou. A ak budeme potrebovať pomoc, vždy môžeme prísť k Márii.

TÚŽBA VIDIEŤ BOŽIU TVÁR

Pred niekoľkými dňami vysielala televízia medailón o vynikajúcom českom hercovi Jánovi Werichovi. Pamätníci okrem iného spomínali, že bol viackrát hospitalizovaný, lebo trpel početnými zdravotnými ťažkosťami. Tesne pred smrťou ležal na áre, na tele mal rôzne hadičky, blížil sa jeho koniec.

Naraz sa prebral, a keď videl známe tváre svojich blízkych, ešte stihol s  humorom poznamenať: „Keď sa najbližšie preberiem, chcem vidieť už inú tvár, nie vašu.“ Túžil už zomrieť a predstúpiť pred Božiu tvár, svet mimo večnosti objavovať netúžil. Život bez večnosti už nemal preňho zmysel.

Životné prostredie bez Božej blízkosti sa mnohým javí podobne ako Jakubovi – ako miesto, ktoré vyvoláva chvenie a strach. Často si kladieme otázku: Kam až môžu ľudia bez Boha voviesť svet? Boh je v pohybe, prichádza, prechádza okolo a niekedy sa zastaví. Veríme, že je prítomný v Ježišovi. A Kráľovná mája nás k nemu vždy vedie.

VERNOSŤ V JEDNODUCHOSTI

Boh ani pred Pannu Máriu s Jozefom nedal červený koberec, vyasfaltovanú diaľnicu, balón ani leteckú linku. Patrili medzi jednoduchých ľudí. Ako mohla Mária napriek všetkému celý svoj život zachovávať Božie slovo? Akou útechou ju Boh zachovával v temných hodinách?

Kráľovná mája, veď nás k svojmu Synovi, aby dary jeho veľkonočného víťazstva boli pre nás zárukou spásy.