Mariánska úcta našla hlboké vyjadrenie v škapuliari Panny Márie

Katolícka cirkev ustanovila škapuliar za sväteninu, čiže znak kresťanskej viery a znak Panny Márie.

Škapuliar predstavuje znak prítomnosti Panny Márie, ktorú Ježiš na kríži zveril Jánovi a v ňom aj nám všetkým. Je aj znakom daru, ktorý dal Ježiš na kríži svojej Matke, keď jej zveril svojho milovaného apoštola i nás všetkých, a tak ju ustanovil za našu duchovnú Matku. Je to dar Matky Božej, ktorý ponúkla svätému Šimonovi Stockovi, generálnemu predstavenému Rádu bosých karmelitánov, keď bolo toto spoločenstvo v ťažkom položení.

Na prelome 12. a 13. storočia sa muselo pre prenasledovanie mohamedánmi presídliť z Palestíny do Európy, kde mu v zmenených podmienkach hrozil zánik. Svätý Šimon so svojimi bratmi zveril celý rád pod ochranu Panny Márie a úpenlivo ju prosil o udelenie milosti pre zachovanie rádu, veď nesie jej meno: Rád bratov preblahoslavenej Panny Márie z vrchu Karmel. Panna Mária ho vypočula a obklopená anjelmi sa mu zjavila v noci z 15. na 16. júla 1251 a sľúbila mu osobitnú ochranu.

Ukázala na jeho vrchnú časť odevu, nazývaného škapuliar, a povedala mu: „Toto bude privilégium pre teba a pre všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni“. Škapuliarska pobožnosť, ktorá sa najskôr praktizovala v karmelitánskych komunitách, sa rýchlo rozšírila medzi laikov, kráľov i šľachtu, ale aj medzi duchovenstvo.

Stále nosenie svätého škapuliara vo dne v noci má byť pre nás častým pripomenutím, že Božia Matka je vždy pri nás aj so svojím Synom. Privádza nás k modlitbe, a tak k uvedomeniu si jej blízkosti, pomoci a ochrany.

Pri vkladaní škapuliara sa žiadateľ duchovným spôsobom pridružuje ku karmelitánskemu rádu, zasvätenej službe Panne Márii pre dobro celej Cirkvi. Takto môže čerpať zo všetkých duchovných dobier karmelitánskeho rádu, teda z milostí, vyplývajúcich z modlitieb, pôstov, svätých omší.

Bohaté karmelitánske dedičstvo sa postupným rozšírením pobožnosti posvätného škapuliara stalo pokladom pre celú Cirkev. Boží ľud pristupoval k tejto pobožnosti pre jej jednoduchosť s takou vrúcnosťou, že našla svoje vyjadrenie v spomienke Panny Márie Karmelskej 16. júla, ktorá je zaradená do liturgického kalendára celej Cirkvi. Pre všetkých karmelitánov je tento deň slávnosťou.

Na Slovensku je už oddávna rozšírená úcta k Panne Márii Karmelskej – Škapuliarskej. Na jej sviatok – 16. júla – sa konajú pobožnosti na mnohých pútnických miestach, napríklad v Gaboltove, Topoľčiankach, Domaniži, Trstenej, Stropkove, Žarnovici, vo  Veľkom Šariši, kde tiež môžu záujemcovia prijať karmelitánsky škapuliar. O prijatie do škapuliara  môžeme, samozrejme, poprosiť kedykoľvek v kláštoroch karmelitánov.

V ostatných rokoch karmelitáni usporadúvajú celonárodnú škapuliarsku púť na Starých Horách. Tento rok bude v sobotu 28. júla.

Význam a ponuka daru milosti z neba
Lásku k Panne Márii nám priamo a spontánne vštepuje Duch Svätý. Nie je to naše vlastné prianie vybrať si Pannu Máriu za matku alebo sestru. Svätý Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris Mater – O preblahoslavenej Panne Márii v živote Cirkvi zdôraznil, že „Máriino materstvo, ktoré sa stáva dedičstvom človeka, je darom, ktorý sám Kristus osobne dáva každému človeku.“ Keď si volíme Pannu Máriu za matku, keď ju pozývame do nášho života, nie je to naším dielom, ale ona prvá doň vstupuje a je pre nás darom z neba.

V našej slobodnej vôli, ktorá je darom od Boha pre každého, sa môžeme pred Máriou uzavrieť, nevšímať si ju, môžeme ignorovať jej lásku. Jej materinské srdce je však vždy na strane človeka, dokonca aj vtedy, keď sa človek pred ňou vedome uzatvára. Tu stojí ako trpiaca matka. Pri tých druhých ako matka radosti. Až do konca bude zápasiť o šťastie a spásu Božích i svojich detí. Z Božej vôle je Matkou každého z nás, či to chceme alebo nie. Aj tomu, kto jej odporuje.

Skrze škapuliar nám Panna Mária sprostredkúva milosti. Označujeme ich ako privilégiá škapuliara. Ide najmä o    jej zvláštnu a ustavičnú ochranu v ťažkých situáciách a nebezpečenstvách počas celého života.

A v čase nášho prechodu do večnosti nám Mária sľubuje šťastnú smrť   a ochranu pred večným zatratením. K tzv. sobotnej výsade, že Ježišova Matka už v najbližšiu sobotu po smrti človeka  vyslobodzuje z očistca tých, ktorí praktizovali škapuliarsku pobožnosť, sa v r. 1950 vyjadril pápež Pius XII.: „Najnežnejšia Matka istotne nezabudne na to, aby sa jej deti, ktoré sa v očistci očisťujú od previnení, na jej príhovor u Boha čo najskôr dostali do nebeskej vlasti, podľa sobotného privilégia.“ Sobotné privilégium potvrdil pápež Ján XXII. v tzv. „Sobotnej bule“ z roku 1322, kde sa odvoláva aj na Máriino zjavenie.

Trvalý postoj kresťanského života
Škapuliar však nie je automatická záruka spásy bez toho, aby sa človek usiloval pracovať na sebe a pochopil význam   a ponuku tohto daru milosti. Škapuliarska pobožnosť sa neobmedzuje na úctu k Panne Márii len pri niektorých významných príležitostiach, ale má byť odevom – habitom, teda neustálym a trvalým postojom kresťanského života.

Nositeľ škapuliara je preto na prvom mieste povolaný k životu podľa krstných sľubov, to znamená k snahe dávať Bohu prvé miesto vo svojom živote a svojich blížnych milovať tak, ako to učí Ježiš. Tiež by mal prejaviť praktický záujem o karmelitánsku duchovnosť. To sa môže vyjadriť v účasti na liturgii rádu, poznávaní jeho spirituality  a prejavuje sa prehlbovaním modlitbového života a skutkami duchovného i telesného milosrdenstva.

Táto mariánska spiritualita vnútorne pretvára človeka a pripodobňuje ho Kristovi. Dôkazom sú početné svedectvá svätosti karmelitánskych svätcov a blahoslavených, ktorí vyrastali pod láskavou ochranou Matky Božej.

Vnútorné očarenie Máriou krásne opisuje bosá karmelitánka svätá Alžbeta od Najsvätejšej Trojice. Na sviatok Panny Márie Karmelskej píše svojej vlastnej sestre: „Plačem od radosti, mysliac na Matku Božiu, milú a žiariacu a radujem sa z jej krásy ako dieťa, ktoré miluje svoju matku. Moja vnútorná náklonnosť k nej je veľká, urobila som ju Kráľovnou a Strážkyňou môjho  i tvojho neba.“

Svätá Terézia z Lisieux tiež zažila okúzlenie Máriou  a zvečnila ho v prekrásnej básni – modlitbe s názvom: Prečo ťa milujem, ó, Mária. Svoju báseň končí slovami: „S tebou trpela som, vrúcne milujem ťa, na kolenách tvojich, v pevnom lásky zväzku, spievať chcem Mária, že som tvoje dieťa!“

Aj svätý Ján Pavol II. nosil na svojom srdci karmelitánsky škapuliar. Prechovával k nebeskej Matke veľkú lásku, ustavične zakúšal jej ochranu a vzýval ju ako Matku milosrdenstva, Matku nádeje a milosti. Najsvätejšej Panne zveril tretie tisícročie a pri príležitosti 750. výročia odovzdania škapuliara v roku 2001 udelil všetkým karmelitánom a laikom v karmelitánskej rodine, ktorí rozširujú pravú úctu k Márii medzi Božím ľudom, apoštolské požehnanie.

Keď pociťujeme vo svojom srdci nadšenie a túžbu väčšmi ju milovať a nasledovať, Ježiš nám podáva jeden z najväčších darov, aký môže človek dostať v tomto živote. Odovzdanie sa Panne Márii je úkonom hlbokej pokory,   lebo vyjadruje pravdu, že sám nie som ničím a sám nemôžem urobiť nič dobré. Zároveň však ten istý úkon umožňuje získať najkrajšie ovocie životného povolania.

Karmelitánska formácia
V Máriinej škole sa učíme vzdať sa slobody pri disponovaní „našimi zásluhami“. Odteraz je ich vlastníčkou Matka Božieho Syna. Ona ich usmerňuje na tie miesta Cirkvi, ktoré to najviac potrebujú, a pre tie duše, ktoré prinesú najväčší úžitok. Panna Mária uzdravuje aj náš postoj k poslaniu v Cirkvi, ktorú nám zveril Pán.

No i veľké diela, vykonávané so zámerom pre Boha, však môžu slúžiť aj ako výživa lákavému pokušeniu duchovnej pýchy. V Máriinej škole vznikajú diela, niekedy veľké, inokedy sotva postrehnuteľné, ktoré ľudia vykonávajú so zmyslom pre poslanie a povolanie v Cirkvi. Boh nežiada od nás výsledky, ale skôr správny postoj podľa evanjelia: „Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: Sme neužitoční sluhovia, urobili sme, čo sme boli povinní urobiť“ (Lk 17, 10).

Niesť svoj kríž
Panna Mária nás učí otvoriť sa obete a utrpeniu bez ohľadu na to, či mu rozumieme alebo nie. Ak všetky skúšky znášame spolu s Máriou, prekonávame ich pokojnejšie a miernejšie.

Každý z nás musí niesť vlastný, celkom odlišný kríž bolestí, zápasov a bojov. Každý má iné ťažkosti, ktoré treba prekonávať s veľkou námahou. Prítomnosť Panny Márie nám umožňuje správne znášať životný kríž – utrpenie, ktoré je plodom našich osobných hriechov a tiež utrpenie, ktoré sme si nezavinili.

Odovzdanie sa Panne Márii a dôvera k nej uvádza pokorné duše do tajomstva prijatia každého utrpenia. Učí nás zjednotiť sa s krížom jej Syna, ktorý dobrovoľne prijíma nezavinené utrpenie.

Svätý Ján Pavol II. našiel vždy povzbudivé slovo pre mladých. Pripájam sa aj ja k jeho prianiu, ktoré vyslovil počas vizitácie farnosti Mostacciano pri Ríme:

„Želám vám, aby ste vždy mohli nájsť Matku z vrchu Karmel, matersky ustarostenú o vás všetkých, a najmä o vás mladých. Buďte tiež vy sami ustarostení o to, aby tie duchovné šaty boli čoraz krajšie, aby nikdy neboli poškvrnené a nemuseli byť opravované. Spolupracujte s tou dobrou Matkou, ktorá sa veľmi stará o vaše šaty, a najmä o tie, ktoré sú posväcujúcou milosťou v dušiach jej detí.  Želám vám, aby ste vždy mohli nájsť materskú pomoc Kristovej Matky, Panny z vrchu Karmel, tak ako som ju našiel ja.“