Túžba človeka byť vypočutý

Nikdy sa práca médií tak neznevažovala ako v súčasnosti. Mnohí im neveria a odmietajú ich sledovať, čítať či počúvať.

Ľudia už nechcú prijímať informácie, ktoré ich obťažujú alebo sú proti ich presvedčeniu. A v súvislosti s nárastom duševných ochorení neprospieva ani sledovanie predovšetkým negatívneho obsahu spravodajstva.

UŽITOČNÁ NÁHRADA

Dôvodom, prečo sme s manželom pred niekoľkými rokmi prestali pozerať televíziu, bol najmä deficit času. Keď máme voľnú chvíľu, trávime ju s deťmi a starostlivosťou o domácnosť. Počas víkendov sme zaviedli večery, keď sa len rozprávame a kulisou je príjemná hudba.

Stihneme sa tak vrátiť k záležitostiam z celého týždňa, ale aj plánom do budúcna. Udržiavame vzťah. Všetko dôležité, čo sa deje vo svete, si prečítame na internete. Pozerať nekonečné seriály alebo akčné filmy je pre nás márnením drahocenného času.

Spoznali sme viacero podobne zmýšľajúcich rodín, ktoré namiesto televízie venujú čas budovaniu vzťahu s Bohom a s deťmi či iným užitočným činnostiam a koníčkom. Na druhej strane, keď mi v súčasnosti niekto povie – a stáva sa to čoraz častejšie –, že správy v televízii už prestal pozerať, zbystrím pozornosť.

Väčšinou totiž nasleduje vyjadrenie znevažujúce prácu tradičných médií. „Klamú nás! Sú zapredané, podsúvajú nám informácie, ktorými nás manipulujú. Chcú, aby sme uverili, že... korona nebola úmyselne vytvorená človekom, že iba očkovanie nás zachráni, že Putin spôsobil vojnu, že na Ukrajine skutočne zabíjajú aj deti... Ale my nie sme ovce!“

Podobný scenár majú zväčša výpovede ľudí, ktorí sa počas posledných dvoch rokov rozhodli nepozerať tradičné médiá. Tieto osoby však svoje uniformné presvedčenie musia odniekiaľ čerpať. Niekto ich musí viesť.

Vo väčšine prípadov sú to alternatívne médiá. Tie podľa nich hovoria pravdu. Čistú a neskreslenú, ktorú vodcovia tohto sveta chcú pred obyčajnými ľuďmi zatajiť.

INFORMAČNÁ VOJNA

Legislatíva na celom svete je málo efektívna, aby ustriehla konšpiračné médiá a ich vplyv cez mnohých šíriteľov manipulujúceho obsahu, ktorý sami vytvorili. Hoci boli aj na Slovensku zablokované webové stránky najznámejších predstaviteľov fake news, stále sú ich tvorcovia veľmi produktívni.

Ľudí totiž ovplyvňujú prostredníctvom statusov na sociálnych sieťach. Nájdeme tam mnoho profilov, ktorých majitelia s presvedčením, že ide o odhalenie zatajovanej skutočnosti, budú tieto statusy zdieľať. Ako sa však z tejto zložitej informačnej vojny dostať?

ODPORÚČANIA SVÄTÉHO OTCA

Pápež František nám ponúka rozumný návod vo svojom posolstve vydanom pri príležitosti Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sme si pripomenuli 29. mája.

V úvode sa píše: „Známeho lekára, ktorý bol zvyknutý liečiť rany duše, sa pýtali, čo je najhlbšou potrebou ľudských bytostí. Odpovedal: ,Bezhraničná túžba byť vypočutý.‘ Túžba, ktorá často ostáva skrytá, ale je výzvou pre každého, kto má byť vychovávateľom či formátorom, alebo plní akúkoľvek komunikačnú úlohu.“

Výzva počúvať je určená predovšetkým rodičom, učiteľom, kňazom, profesionálom v oblasti informácií, ako aj tým, ktorí vykonávajú sociálnu alebo politickú službu.

Možnosť povedať niekomu, čo ťa trápi, teší, čo si zažil, čo by si chcel, a pritom cítiť, že ten druhý človek má o tvoje rozprávanie skutočný záujem, dokonca ťa povzbudí, nasmeruje, je veľký dar. Ak takéhoto človeka vo svojom živote máme, vážme si ho.

POČÚVAŤ UCHOM SRDCA

Svätý Otec rozložil posolstvo spočívajúce v počúvaní do troch rovín. Prvá z nich je počúvať uchom srdca: „Počuj, Izrael (porov. Dt 6, 4), ktorým sa začína prvé prikázanie Tóry, sa v Biblii neustále opakuje, až napokon sv. Pavol hovorí, že viera je z počutia (porov. Rim 10, 17). Iniciatívny je teda sám Boh, ktorý k nám hovorí a ktorému odpovedáme tým, že počúvame.“

Podľa pápeža nás Pán volá výslovne k tomu, aby sme sa stali obrazom a podobou Boha v jeho schopnosti počúvať, prijímať, dávať priestor druhému. Počúvanie je v podstate jedným z rozmerov lásky.

„Preto Ježiš pozýva svojich učeníkov, aby si overili kvalitu svojho počúvania: ,Dávajte teda pozor, ako počúvate‘ (Lk 8, 18). Vyzýva ich na to po tom, ako im rozpovedal podobenstvo o rozsievačovi, a naznačuje im, že nestačí iba počúvať, ale treba to robiť správne.“

Len ten, kto prijme slovo do dobrého a šľachetného srdca a verne ho zachováva, bude prinášať ovocie života a spásy (porov. Lk 8, 15).

„Iba ak venujeme pozornosť tomu, koho počúvame, čo počúvame a ako počúvame, môžeme rásť v umení komunikovať, ktorého jadrom nie je teória alebo technika, ale schopnosť srdca umožňujúca blízkosť (Evangelii gaudium, 171).“

POČÚVANIE AKO KOMUNIKÁCIA

Nedostatok počúvania sa podľa pápeža Františka jasne prejavuje aj vo verejnom živote, keď namiesto vzájomného počúvania hovoríme len sami k sebe.

„Je to príznak toho, že konsenzus je pre nás dôležitejší než pravda a dobro; že sa zameriavame viac na publikum než na počúvanie. Dobrá komunikácia sa však nesnaží zapôsobiť na publikum údernými heslami, ktoré majú zosmiešniť druhého, ale venuje pozornosť argumentom partnera a snaží sa pochopiť komplexnosť reality.“

Podstata pápežovho vyjadrenia vylučuje praktizovanie súčasného trendu v komunikácii, ktorý spočíva v tom, že náš oponent si nás síce vypočuje, ale len čo dohovoríme, svoje tvrdenie začne slovíčkom ale. Určite takých „ale ľudí“ poznáte. Za slovíčkom „ale“ nasleduje ich pravda, ktorou potierajú tú vašu.

POČÚVANIE SA NAVZÁJOM

V tretej časti posolstva Petrov nástupca zdôrazňuje: „Aj v Cirkvi je veľmi potrebné počúvať a počúvať sa navzájom. Je to ten najcennejší a najplodnejší dar, ktorý môžeme ostatným ponúknuť.“

Službu počúvať nám zveril samotný Boh, ktorý je naším excelentným poslucháčom. V tejto súvislosti pripomína pápež synodálny proces: „Modlime sa, aby bol jedinečnou príležitosťou na vzájomné počúvanie. Spoločenstvo nie je v skutočnosti výsledkom stratégií a programov, ale buduje sa vo vzájomnom počúvaní medzi bratmi a sestrami.“

Jednota si nevyžaduje uniformitu, monotónnosť, ale pluralitu a rozmanitosť hlasov, polyfóniu. „Každý hlas v zbore zároveň spieva a počúva iné, v súlade s harmóniou celku. Túto harmóniu vymyslel skladateľ, ale jej realizácia závisí od symfónie každého hlasu.“

OBJEKTÍVNY HLAS MÉDIÍ

Ako by sa teda spoločenské komunikačné prostriedky mali správať? V tomto smere to katolícke médiá majú o niečo ľahšie – neslúžia módnym trendom, nemusia kvôli sledovanosti neprimerane útočiť na city, pretláčať negatívne správy, nehody, katastrofy. Ich cieľom je prinášať vieru, nádej a lásku prameniacu z Kristovej blahozvesti.

Ale ani ony si nemôžu pred súčasným vyhroteným dianím zakrývať oči, aj ony musia počúvať jednotlivých členov spoločenstva, ktoré tvoria s Bohom, so svojim pastiermi – otcami biskupmi a s čitateľmi, poslucháčmi či divákmi. 

Musia sa snažiť prinášať objektívne a overené správy z renomovaných agentúr. Šíriť skutočné svedectvá konkrétnych ľudí.

Tak to odporúča aj súčasný Kristov námestník: „Ak chceme prekonať predsudky voči migrantom a roztopiť tvrdosť našich sŕdc, mali by sme sa pokúsiť vypočuť si ich príbehy. Každému z nich dajte meno a príbeh.“ Mnohí dobrí novinári to už podľa Svätého Otca robia. A mnohí ďalší by to chceli urobiť, keby mohli.

ČOSI NA ZÁVER

Ako konzumenti správ z médií by sme sa mali zamyslieť nad tým, aké informácie prijímame. Sú z dôveryhodného zdroja? Majú autora? Má človek, ktorý uverejnil daný status na sociálnej sieti, skutočný profil? Má tam svoje meno, priezvisko a pridáva aj iné príspevky ako negatívnu kampaň k súčasnému dianiu?

Preverme si človeka a jeho status, predtým než ho posunieme ďalej, a nezdieľajme statusy napísané v nenávistnom duchu! Nekomentujme statusy, ktoré sa nás snažia rozoštvať! Buďme, naopak, poslami a šíriteľmi pokoja, veď k tomu nás predsa Boh povoláva.