Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie bolo vyvrcholením dlhodobého vývoja a rozvinutím dogmy o Bohorodičke. Inými slovami, Panna Mária, aby mohla počať a porodiť Ježiša Krista ako pravého Boha a človeka, musela byť v stave dokonalej milosti, teda bez akéhokoľvek hriechu, ako osobného, tak aj dedičného.

Spomienka svätého Mikuláša liturgicky patrí do Adventného obdobia. Bezpochyby upriamuje našu pozornosť na kresťanské čnosti solidárnosti a obetavosti pre druhých. Je to výzva aj do dnešných dní.

Nicejsko-carihradské vyznanie viery v kontexte prisľúbeného Mesiáša vyznáva: „Mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“ Sväté písmo dosvedčuje, že Ježiš Kristus prišiel na svet, aby zachránil ľudí a oslobodil ich od hriechov. Už v Starom zákone zaznelo slovo proroka Izaiáša: „Sám (Boh) príde a spasí vás“ (Iz 35, 4).

Ježiš Kristus je prorok, kňaz a kráľ. Kráľovský úrad nám dáva nádej, že naše rodiny i celú spoločnosť a všetky jej problémy má v starostlivých rukách Kristus Kráľ, ktorý ako jediný svojou mocou môže zmeniť naše srdcia.

Ľudia sa nezriedka zaoberajú témou, čo nastane, ak sa skončí existencia našej zeme, aké vyhliadky má ľudstvo a kedy to vlastne môže prísť. Pán Ježiš nás však upozorňuje, že podstatnejšia je osobná pripravenosť na druhý príchod Božieho Syna.