Editoriál 1/2020

Milí naši čitatelia, prednedávnom sa na sociálnych sieťach objavil mimoriadne dojímavý príbeh zo života svetoznámeho vynálezcu Thomasa Alvu Edisona. Hovorí o tom, ako raz Thomas prišiel zo školy domov a priniesol mame list.

Keď ho svojmu synovi čítala, oči sa jej zaliali slzami: „Váš syn je génius. Táto škola je pre neho primalá a niet učiteľov, ktorí by boli dosť dobrí, aby ho učili. Učte ho, prosím, sama.“ Niekoľko rokov po matkinej smrti už ako slávny vynálezca narazil Thomas na poskladaný list papiera v zásuvke matkinho písacieho stola. Bolo na ňom napísané: „Váš syn je mentálne postihnutý. Už ho v našej škole nechceme.“ Edison dlho plakal a potom do svojho denníka napísal: „Thomas Alva Edison bol mentálne postihnuté dieťa. Vďaka svojej hrdinskej matke sa stal najväčším géniom storočia.“

My sme práve vstúpili do nového roka, ktorý sa pred nami vinie ako nepopísaný list papiera a vo veľkej miere závisí od nás, čím ho naplníme. Jedno je však už teraz isté – v každej jednej chvíli bude ako starostlivá matka nad nami bdieť láskavý Boh, ktorý nás bezvýhradne miluje. Skúsme mu aj my bezhranične dôverovať a dať sa ním viesť.

Milí čitatelia, do nového roka, v ktorom si pripomenieme 150 rokov od založenia Spolku svätého Vojtecha a 100 rokov od narodenia svätého Jána Pavla II., vám želám odvahu púšťať sa na nové neprebádané cesty, vytrvalosť na nich vydržať, a predovšetkým Božie požehnanie, bez ktorého nemá zmysel ani jeden náš krok.