Dom Boží ako harmonický celok - fotogaléria
Chrám je privilegované miesto komunikácie človeka s Bohom. Ale aj komunikácie človeka s umením. Za komunistickou oponou sme s vývojom sakrálnych stavieb v zmysle reforiem Druhého vatikánskeho koncilu výrazne zaostali.
Milada Čechová 25.11.2022
Ekokostol v Debradi, tzv. rastlinný Kostol sv. Ladislava, je dielo architekta G. Tamása z Budapešti. Snímka: archív architekta
Odborníci dnes upozorňujú, že sakrálnej architektúre na Slovensku chýba systematický koncept. Preto sme požiadali profesora Petra Pásztora, aby
vybral niekoľko príkladov harmonickej tvorby novodobej sakrálnej architektúry.
KOSTOL PANNY MÁRIE RUŽENCOVEJ, REŠICA, 2013
Architekti: L. Friedmann, S. Marešová; interiér: O. Szabó
Architektonický výraz kostola podmieňuje použitie drevenej strešnej konštrukcie. Pripomína mi to veľký prístrešok, pod ktorý nás na spoločnú modlitbu pozýva náš Pán. Kostol bol postavený zo zbierok veriacich a veľmi si cením fakt, že jeho architektonicko-výtvarný koncept vyznieva presvedčivo a jednotne. Je to zásluhou spolupráce architektov s výtvarníkom Ottom Szabóom. Zaujme aj atypické riešenie organa na chóre. Kostol ďaleko prevyšuje architektonickú úroveň nových kostolov na našom vidieku.
KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO, PAKS (MAĎARSKO), 1990
Architekt: I. Makovecz
V čase, keď som pracoval v ateliéri môjho majstra architekta Imreho Makovcza v Budapešti, raz mesačne sme sa pri výkone autorského dozoru zastavili aj na Kostole Ducha Svätého v Paksi. Chrám je vlastne jedna veľká strecha siahajúca až po zem. Do takto koncipovaného priestoru vniká svetlo strešným svetlíkom cez farebnú vitráž. Interiér kostola je tak dokonalý priestor na meditáciu.
KOSTOL BOŽIEHO MILOSRDENSTVA, KOŠICE, SÍDLISKO KVP, 2012
Architekti: P. Simko, R. Neufeld, P. Pásztor, M. Drahovský, L. Friedmann, R. Rozman
Realizovaný kostol vznikol na základe víťazného návrhu architektonickej súťaže. Porota popri organickom začlenení kostola do organizmu sídliska ocenila aj vytvorenie sakrálneho námestia medzi kostolom a farou. Podľa mňa je najsilnejší moment riešenie interiéru, založené na používaní ekologických stavebných materiálov. Pre veriacich vytvára intímnu domovskú atmosféru. (Snímka z interiéru nezachytáva toľko odborníkmi diskutovanú maľbu za hlavným oltárom – pozn. red.)
LA SAGRADA FAMILIA (KOSTOL SVÄTEJ RODINY),
BARCELONA, NEDOSTAVANÝ
Architekt: Antonio Gaudí
La Sagrada Familia, vrcholné dielo katalánskeho architekta Antonia Gaudího, sa stavia už vyše sto rokov. Keď som ho bol navštíviť prvýkrát, stáli len prvé dve bočné štvorveže, každá s výškou 100 m, dnes sa realizuje už centrálna veža s výškou 164 m. Dostavba prebieha podľa Gaudího pôvodných predstáv, ktoré sa zachovali len vo forme náznakových modelov. Gaudí odkázal Kataláncom, že Katalánsko bude žiť, kým budú stavať tento kostol... Možno aj preto sa s výstavbou až tak neponáhľajú. Výsledok je však úžasný už dnes – tomu sa naozaj povie sakrálny priestor!
