Ako človeka vnímajú médiá?

Samozrejme, musíte odsúhlasiť informácie o spracovaní údajov, ktoré si o vás stránka uloží. Vzápätí sa objaví výzva finančnej podpory, zaregistrovania, a keď už-už idete na niečo kliknúť, váš prst predbehne reklama.

Nuž, zvykli sme si, chápeme, že médiá musia z niečoho žiť, a v stánku si ich kupuje málokto. Preto tie vyskakujúce okná odklikávame, nech už sa dostaneme k obsahu.

Možno ste sa aj zarazili a debatovali s priateľmi o tom, že vám internet ponúka liečivá na zdravotné ťažkosti, o ktorých viete len vy, či veci, ktoré ste nikdy nehľadali, iba ste sa o nich s niekým rozprávali. Akoby vás niekto sledoval a počúval. Ale aj na to postupne rezignujeme. Vysvetlili nám, že to nie je osobné, že za tým je len stroj, ktorý analyzuje dáta, aby mohol reklamný biznis fungovať.

Lenže. Spočítané a podčiarknuté, nie sme iba subjektom, ktorý si chce niečo prečítať. Nevyhnutne sme aj objektom rôznych záujmov. Keď od toho spravíme krok dozadu: všímame si, čo nakoniec prevažuje? Médiá, ktoré si vyberáme, nás berú ako slobodných ľudí, alebo ako prostriedky na dosiahnutie vlastných finančných, politických, ideologických... cieľov?

Sú to podľa tradičnej definície „strážne psy“ slobody a demokracie, alebo „psíky na parádu“ na získanie našej pozornosti, na rozptyľovanie taľafatkami, na servírovanie toho, o čom máme rozmýšľať a čo si máme myslieť?

S blížiacou sa Siedmou veľkonočnou nedeľou a dňom médií stojí za to vrátiť sa ku skvelému posolstvu pápeža: keď klikáme a čítame (a tiež keď hovoríme a píšeme), dávame sa viesť ľudskosťou a múdrosťou srdca, alebo sme sa v podstate zmierili s „dirigovaním“ umelej inteligencie?