Človek jednej knihy

Bojím sa niečoho iného. Ľudí, ktorí knihu nevezmú do rúk, a argumentu, že ju nepotrebujú. Obávam sa „človeka jednej knihy“, ako to kedysi naformuloval Tomáš Akvinský.

Človeka stereotypov a jediného nemenného názoru, človeka nevzdelaného a nevzdelávajúceho sa, človeka ovplyvniteľného povrchným internetovým pohľadom. Na túto tému nadviazala aj súčasná nigérijská autorka Chimamanda Ngozi Adichieová svojou prednáškou Bojím sa človeka jedného príbehu.

Ako úspešná spisovateľka prináša vo svojej tvorbe nekonvenčné pohľady na každodennú realitu. Na človeka v jeho bežnom živote, a predsa najhlbšej podstate. Dlhé zimné večery nás pozývajú otvoriť nielen knihu, ale aj vlastnú myseľ.

Nezamerať sa len na jeden druh literatúry či autora, ale všestranne sa ponárať do myšlienok iných. Nemusíme s nimi súhlasiť, ba dokonca ich ani nemusíme hodnotiť.

Stačí, aby sme konfrontovali vlastný myšlienkový svet, uisťovali sa o svojich hodnotách alebo si ich aj poopravili. A niekedy sa iba nechali povznášať krásou myšlienok a veľkosťou ducha, unášať svetom fantázie či obohacovať svoj duchovný život.