Čo bude ďalej?

Predsa len, ak sa niekdajší vysoký štátny funkcionár, právoplatne odsúdený, dostane von z väzenia na základe neštandardného kroku súčasného ministra spravodlivosti, malo by sa zdvihnúť obočie každému bez ohľadu na politické preferencie.

Škoda, že zrejme ostalo iba pri tom. Nehovorím, že riešením sú protesty, aj keď ich zvolanie má v takomto prípade opodstatnenie. Myslím skôr na to, že obyčajný človek sa o dôvodoch tohto ministrovho kroku nedozvedel takmer nič.

Pochopiteľne mu to môže navodzovať dojem, že takto vybavil prepustenie pre svojho človeka. Nemá veľa informácií, a tie, ktoré má, sú už podfarbené politickými agendami tej-ktorej strany. Ak potom navyše ešte vidí, že sa vďaka zmene zákona dostanú ľahšie na slobodu ľudia, ktorí zneužili dôverčivosť dôchodcov a obrali ich o celoživotné úspory, začína uvažovať, kde je spravodlivosť.

Od týchto myšlienok to už nemusí byť ďaleko k situácii, keď sa niekto „spravodlivo rozhorčený“ rozhodne zobrať spravodlivosť do vlastných rúk.. A to nie je dobrá cesta. Pýtajme sa na spravodlivosť, zastávajme ju, vyznávajme ju. Je to jedna zo základných spoločenských hodnôt, verím, že si ju nechceme dať uniesť.