Est modus in rebus?
Ktosi možno povie, že také vyjadrenie má „šťavu“, ale uvažoval som, či by sa to predsa len nedalo inak. „Však to ľudia čítajú, zaujíma ich to,“ namietali by asi novinári. „Veď to zverejňujú,“ povedali by asi ľudia. Vinný je teda papier. Lákadlo klebetenia či obzerania sporo odetých tiel je predsa také staré.
Ale kedykoľvek sa nám pudy vymknú spod kontroly, dôsledky sú… nekultúrne. Kto podľahne alkoholu, na tom hneď vidíme, že ho motá a nevie dobre rozprávať. No koho vôľa podľahne šíreniu klebiet, zízaniu na to, čo nepatrí na verejnosť, alebo roznecovaniu nenávisti, pri tom až tak nespozornieme.
Lenže podľahnutie týmto vášňam vie byť podobne zničujúce ako podľahnutie alkoholu. Naša rozhádaná spoločnosť je o tom smutným svedectvom. Est modus in rebus, napísal Horatius. Veci majú svoju mieru, poriadok, ktorý treba rešpektovať.
Hoci sa nám nechce. Lebo nepatrí sa všetko „vykvákať“, na všetko „čumieť“, hocikomu „nabrýzgať“. Aj keď naše pudy to často vidia inak. Nuž, aj preto je tu pôst.
Aby sme pudy dostali pod kontrolu. Aby sme prehĺbili čnosti, medzi inými miernosť. A vo vzťahoch boli znovu slušní, zdržanliví, diskrétni. Prijmime túto výzvu a v jej duchu si vyberme aj dobré pôstne predsavzatie!