Horkokrvný svätec

Svätý Páter Pio, obdarený mnohými nezvyčajnými darmi, bol známy aj výbušnou povahou. Potvrdili to i dvaja kňazi z Talianska, ktorí sa ešte ako seminaristi rozhodli, že k nemu pôjdu na spoveď. Hoci spovedal štrnásť hodín denne, nebolo jednoduché dostať sa k nemu. Počkali ho teda neskoro večer na schodoch.

Keď išiel okolo a predložili mu svoju prosbu, veľmi sa rozčúlil, vynadal im a poslal ich preč. Už po polhodine si uvedomil, že nekonal správne, a okamžite po nich poslal. Svätí sú ľudia z mäsa a kostí. Práve preto sú nám blízki. Ako sa píše aj v Liste Diognetovi, kresťania žijú v tomto svete, ale nie sú z tohto sveta.

Nikto z nás nie je bez chýb, no podstatné je, aby sme neboli zameraní na seba, ale na náš konečný cieľ – nebo. V období po Druhom vatikánskom koncile sa väčší dôraz začal klásť na vydávanie svedectva.

No vydávanie svedectva musí kráčať ruka v ruke s prvoradým cieľom nášho putovania na zemi – a tým je konečný domov v nebi. Do neba sa však nedostane nič nesväté, pretože vstupenkou doň je svätosť.

Táto skutočnosť nás nemá spútavať, ale povzbudzovať. Emeritný pápež Benedikt XVI. hovorí, že ciest k Bohu je toľko, koľko je ľudí. Vykročiť po tej svojej musí každý z nás.