Keď hlava pochopí, nohy sa rozbehnú

Podobne, ako keď niekomu rozprávate anekdotu, ale on jej neporozumie. Nie preto, že by nepoznal slová alebo nevedel, čo bolo obsahom povedaných viet. Skôr preto, že mu „nedochádzajú“ súvislosti, že nezbadal žart ukrytý v rozprávaní. Až keď to človeku „dôjde“, keď pochopí, rozosmeje sa.

Vo veciach viery pochopenie zmyslu zasa vedie k pohybu. Človek zrazu vie, kam treba ísť, priam ho to zdvihne zo stoličky. „Mária vstala a ponáhľala sa“ bolo heslo Svetových dní mládeže. Pretože pochopila, čo jej bolo povedané. Emauzskí učeníci vedeli o všetkom, čo sa udialo v Jeruzaleme.

Ale až keď spoznali vzkrieseného Krista pri lámaní chleba, „došlo im“, čo sa to stalo. Vyskočili a utekali späť do mesta. Apoštoli sa po zoslaní Ducha Svätého rozbehli do sveta, aby všetkým rozprávali o Kristovi. Keď hlava pochopí, srdce sa rozpáli a nohy nevedia stáť na mieste.

Aby sa tak stalo, k niekomu stačí prísť, povedať a hneď rozumie. Tak ako Mária. S inými treba kráčať kus cesty opačným smerom, kým im to „dopne“. Ako emauzským učeníkom.

Za inými sa musí ísť do sveta a hľadať ich. Ako pri nás všetkých, ktorí sme uverili vďaka hlásaniu apoštolov. Vďaka nohám, ktoré sa rozbehli, keď hlava pochopila. A teda… Nesedíte na tom gauči už pridlho?