Máriino fiat nás sprevádza aj teraz

Hoci sa ulice vyprázdnili, naše vnútra by sa v týchto dňoch mohli o to viac napĺňať. Ako sa obnovuje a čistí príroda, tak by sme sa mohli vyčistiť aj my. Hlavne duchovne. Nepúšťať sa strmhlav do riešení situácie, nesnažiť sa všetko vyriešiť, nejako zasiahnuť. Ľudstvo zrejme potrebovalo takúto príučku. Naháňali sme sa za konzumom, blahobytom, mysleli sme si, že dokážeme urobiť a vymyslieť všetko. A potom nás zložil obyčajný vírus. Odrazu zisťujeme, že to bola len bublina našej dokonalosti, v ktorej sme doteraz žili. 

V tomto čase (už aj ozajstného) pôstu si v liturgickom kalendári 25. marca pripomíname slávnosť Zvestovania Pána. Udalosť, ktorá zmenila svet, keď anjel prišiel za jednoduchou mladou dievčinou a povedal jej, že počne a porodí Vykupiteľa sveta. Čo urobila ona? Snažila sa búriť, prevziať to do svojich rúk, za každú cenu niečo urobiť? Nie. Povedala krehké, no rozhodné fiat. Nech sa stane!

Ako trefne znejú tieto slová dnes. Môžeme si z jej prístupu zobrať príklad aj v týchto neľahkých časoch. Zostúpiť zo stupienka pýchy a pokorne si priznať, že k dokonalosti máme ešte veľmi ďaleko. Že sami toho vo svete veľa nedokážeme. Oddať sa len slovám: Nech sa stane podľa tvojho slova.

Môžeme sa však zamerať na najbližšie veci okolo nás, ktoré ovplyvniť vieme. Naše vzťahy, naše smerovanie života. Budeme naďalej takí, ako sme boli doteraz? Budú naše životy ako predtým?