Načo synoda?

„Svätý Otec prináša odlišný pohľad, iné vnímanie. Pochádza ,z druhej strany sveta‘. Celý život mal pred očami problémy, ktoré my tu v Európe skoro nepoznáme,“ vysvetľoval vatikánsky sekretár.

„Chce tých najposlednejších, ktorí nikoho nezaujímajú, dostať do zorného uhla: aby sme ich zbadali a premýšľali, ako ich problémy súvisia s naším životom.“ Bolo výborné počúvať z prvej ruky, od bezprostredného a príjemného človeka o tom, ako vníma pápeža.

„Moja vernosť voči nemu sa prejavuje aj v tom, že keď nerozumiem, čo robí alebo hovorí, tak sa usilujem rozšíriť svoj horizont. Snažím sa vnímať dobro, ktoré pápež sleduje, a pýtam sa, čo urobiť, aby som lepšie pochopil a mohol byť nápomocný,“ rozprával študentom.

Po jeho návšteve a pred začiatkom synody vo mne zostala chuť dozvedieť sa viac o Amazónii. V talianskom denníku Avvenire som objavil fascinujúce reportáže o brazílskych drevorubačoch, kolumbijských pestovateľoch koky či utečencoch z Venezuely.

Rozprávania ľudí, ktorí zažívajú otrockú prácu, boj o jedlo pre deti, vyháňanie z vlastnej zeme. To všetko uprostred devastácie pralesov a bezohľadnej ťažby nerastov. Dychberúce čítanie. Žiaľ, reálne. O veciach, ktoré nevnímame.

My tu diskutujeme o švédskej Gréte, hádame sa o politike. Ľudia v Amazónii prežívajú existenčné problémy. Dostať ich pred oči. Premýšľať. Aj toto je dôvodom synody, ktorú otvorili vo Vatikáne.

Nedajme sa vyrušiť odporcami pápeža, ktorí dopredu všetko vedia a len hľadajú, do čoho sa zadrapiť. Čítajme. Pozerajme. Vnímajme veci, ktoré nepoznáme. Zachyťme Františkov pohľad. Synoda o Amazónii ponúka skvelú príležitosť!