Nastupuje uhlíková stopa?

Samozrejme, je veľmi potrebné vychovávať a vyzývať ľudí na jeho ochranu a zveľaďovanie. Nikto z nás totiž nechce žiť uprostred ničoty, ako bola trefne zobrazená v známom filme Nekonečný príbeh.

Občas ale aj tie najlepšie úmysly môžu nabrať zvláštny smer. A ochrana Božieho stvorenstva sa tak postaví proti jeho samotnému tvorcovi. Na miesto Boha a jeho poriadku si človek dosadí niečo vlastné, nejakého vlastného bôžika.

A tak v posledných mesiacoch mám dojem, že tu nastupuje akoby nový boh, ide o boha uhlíkovej stopy, čo je suma vypustených skleníkových plynov. Každý z nás svojou činnosťou ju na tomto svete zanecháva. Niekto väčšiu, iný menšiu.

A podľa názorov rozličných ochranárov či vedcov by sme sa ju mali snažiť zmenšovať. Chápem, ak niekto vyzýva, aby ľudia obmedzili lietanie, cestovanie autom; aby sa jednoducho začali uskromňovať v životnom štýle.

No keď sa niekto rozhodne nemať deti alebo mať jedno či dve, pretože by po sebe zanechali uhlíkovú stopu, ktorá by mohla priťažiť životnému prostrediu, tak to mi, ako sa ľudovo hovorí, „hlava neberie“.

Vyzerá to tak, že teraz väčšinu ľudských činností bude riadiť práve množstvo vytvorenej uhlíkovej stopy. Je zvrchovaným osobným rozhodnutím partnerov nemať deti alebo iba určitý počet, ale dôvodiť to uhlíkovou stopou je akoby sme Bohu, tvorcovi života, povedali, že to pri stvorení sveta dobre nepremyslel.

Zároveň podceňujeme aj sami seba, keďže neveríme rozumu, ktorým nás obdaril Stvoriteľ, že môže objaviť nové cesty a spôsoby, ako uchovať našu planétu. Nehľadajme nových bôžikov.