(Ne)viditeľná chudoba
Téma pomoci núdznym ma rýchlo zviedla k úvahe o tom, ako pomôcť ľuďom na okraji spoločnosti. A že je fajn podeliť sa podľa vzoru svätého Martina o plášť so žobrákom a dbať na dôstojnosť človeka bez domova.
To sme však konfrontovaní s biedou, ktorú vidieť a ktorá prosí o pomoc, alebo svojím asociálnym správaním na potrebu pomoci upozorňuje. Dielo Matky Terezy či Vincenta de Paul je obdivuhodné a hodné nasledovania, ale dovolím si upozorniť na fenomén, ktorý vidí iba pozorné oko a citlivé srdce.
Koľko mnohodetných rodín si nemôže dovoliť celkom bežné kratochvíle? Koľko starších potrebuje pomoc? To sú ľudia, ktorí o ňu väčšinou neprosia. Je na nás, aby sme uvideli a taktne pomohli. Vyžaduje to však čas, poznanie situácie a aj spoločenské umenie. Poznal som vzácnych ľudí, ktorí tento dar mali.
Mladá mamička sa veľmi chcela od starých dám učiť ich recepty a šla k nim na „učenie“. Trvalo mi, kým som pochopil, že to bola len zámienka, aby im vydrhla kuchyňu a priniesla do špajze suroviny, ktoré potrebovali.
Priateľstvo detí môže byť zasa príležitosť vziať na rodinný výlet alebo lyžovačku spolužiakov zo slabšie situovaných rodín. Priateľky si môžu z času na čas kúpiť elegantné šaty, ktoré nesedia, ale tej druhej sú ako uliate. Môžete byť nespokojní so svojím počítačom, no deťom priateľov by sa možno hodil...
Ak sa vám zdá, že hľadanie človeka, ktorý potrebuje pomoc, je nad vaše sily, alebo si netrúfate na zmysluplný dar, je tu ešte ďalšia cesta. Kto pozná trápenia svojich farníkov lepšie ako kňaz? Môžete ich teda obdarovať jeho rukami.