Výhrady vo svedomí
Vroku 2000 a 2002 boli uzatvorené dve zaujímavé zmluvy. Prvou bola medzinárodná Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a druhou bola vnútroštátna Dohoda medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Slovensko v oboch týchto zmluvách uznalo každému človeku, teda nám všetkým, právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi a podľa zásad svojej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva majú ustanoviť ďalšie zmluvy uzavreté medzi rovnakými zmluvnými stranami.
To sa doteraz nestalo a tento náš záväzok nebol splnený.
Medzitým sme sa stali členmi Európskej únie a nadobudla pre nás platnosť Charty základných práv Európskej únie, ktorá v článku 10 v spojitosti so slobodou myslenia, svedomia a náboženského vyznania ustanovila, že „právo na výhradu vo svedomí sa uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva“.
Tým sa myslí aj zmluvami, ktoré sú platnou súčasťou nášho právneho poriadku. Slobodu svedomia garantuje aj slovenská ústava a mnohé medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktoré Slovensko viažu. Takže vec je pomerne jasná a súčasťou slobody svedomia ako základného ľudského práva je ako nástroj na jeho naplnenie na Slovensku aj tá menovaná výhrada vo svedomí.
A podstata výhrady vo svedomí sa dá charakterizovať ako to, že každý z nás by mal mať možnosť bez negatívnych právnych následkov odmietnuť právnu povinnosť, ktorá je v rozpore s takými závažnými princípmi učenia štátom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, že podmienkou jej splnenia by bolo porušenie slobody svedomia ako základného ľudského práva.
Pri výhradách vo svedomí ide teda len o právne garantovanie možnosti odmietnuť konať v rozpore s vlastným svedomím. Neriešia sa také otázky, ktoré sa týkajú správnosti alebo nesprávnosti názorov na potraty, eutanáziu, zväzky osôb rovnakého pohlavia, reprodukčné zdravie či výchovu k rodičovstvu.
Budúce právne riešenie by na Slovensku mohlo mať podobu dvojstrannej zmluvnej garancie ochrany princípov viery a potom v súlade s nimi aj záväzok úpravy právnych podmienok výkonu slobody svedomia v slovenskom vnútroštátnom právnom poriadku.
Štát bude mať podľa budúcich zmlúv povinnosť rešpektovať vo svojom práve princípy viery, ktoré s cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami dohodne, ktoré sú v súlade s našou kultúrou, právom a hodnotami.
Budú také zmluvy po štvrťstoročí čakania už konečne prijaté?