Zmenilo sa niečo?

V podvedomí mladších je úsilie pochopiť, čo v nás vlastne bolo, čo bolo hlavným motívom risku, ktorý sme podstúpili. Azda aby lepšie pochopili aj sami seba, aby zistili, čo je v nich samých. Moje odpovede sú síce hrdé, ale opatrné.

Necítim sa ako hrdina, i keď sem-tam poznamenám, že som mal trochu modrín a bol som od vodného dela mokrý ako myš. Čo je to vodné delo, spýtajú sa... Hovorím im o tom, že to bola túžba byť pravdivý, prejaviť slobodne aj to, čo sa nesmelo. Byť jedným z tých, ktorí sa postavia neprávosti.

Tento motív a  táto túžba nezhorela v ľuďoch ani dnes, v iných okolnostiach, ale v rovnakom zmysle. Vidím to na úcte, s ktorou mladí počúvajú o našej túžbe po slobode. V tomto prípade – ako sa to stáva často – mi nepovedia, že som včerajší, práve naopak. Pretože sme partnermi v srdciach. Mám z toho dobrý pocit.

A nádej, že sme čosi odovzdali a že sme sa ani my nezmenili. Zažil som, že práve Cirkev ponúkala vieru spolu s vnútornou slobodou, ktorá je túžbou i dnes. Práve Cirkev dávala priestor dobrodružstvu slobody.

„Prajem vám, aby ste naďalej kráčali cestou evanjeliovej slobody, v tvorivosti viery a v dialógu, ktorý vyviera z Božieho milosrdenstva,“ povedal nám pápež František na Slovensku a hovorí nám to už desať rokov.