Akú hodnotu má každý život a každé slovo

Po tom, čo Lies zomrela, som sa s nikým nechcel deliť o svoj zármutok. Akoby sa každučkým slovom o čosi vzďaľovala. Mlčky som ju v sebe pochoval. Splynula so mnou, bez slov,“ píše v úvode knihy s anglickým názvom Words (Slová) Pierre Mertens (1953), psychoterapeut a  umelec z Antverp.

Aj vďaka Liesjinmu príbehu si čitateľ uvedomí silu konkrétneho slova. Slova, ktoré musí byť vyslovené, aby pomohlo, pozdvihlo, previedlo cez ťažkosti, ale i slova, ktoré dokáže zraniť a ktoré by preto nemalo byť nikdy vyslovené.

ODKRÝVANIE PERINKY

Manželom Mol a Pierrovi Mertensovcom sa 21. apríla 1978 narodila dcéra Liesje. „Vaše dieťa nie je celkom v poriadku. Je to dievča, ale nebude dlho žiť,“ informoval pediater čerstvého otecka. „Sestra prišla ku mne a ukázala mi bielu perinku. Postupne odkrývala prikrývku, akoby sa na tom vopred dohodli. Niekoľko centimetrov nad chudučkým zadočkom bola na chrbte okrúhla červenohnedá opuchlina veľkosti mince,“ spomína Pierre.

„Rázštep chrbtice. Zapríčiňuje ochrnutie a inkontinenciu,“ vysvetľoval doktor. „Lekárove slová ma zasiahli natoľko, že som nebol schopný rozmýšľať... Pľúca, chrbát. Časti tela. Nie dieťa. Moja zdravá, inteligentná, komunikatívna dcéra neprišla. Ani postihnuté dieťa, lebo nedožije rána.“ Toto všetko letelo Pierrovou mysľou.

Aj to, aké sú riziká pre ďalšie dieťa. „Nijaké podstatné,“ dozvedel sa. „Vyšetrenia vo včasnom štádiu tehotenstva vám umožnia podstúpiť liečebnú interrupciu a vylúčiť tak riziko, že sa vám narodí postihnuté dieťa.“ Tieto slová Pierra zasiahli. Ako môže byť interrupcia liečebná? Dieťa sa vylieči zo svojho postihnutia tým, že zomrie?

LIES BOLA KRÁSNA

Napriek všetkým negatívnym prognózam Liesje prežila noc a ďalší deň. Pierre sa na dievčatko chodil pozerať cez sklo na novorodenecké oddelenie. „Ach, veď vyzerá celkom normálne! Je priam nádherná!“ povedala Pierrovi cudzia mladá mamička, keď videla Liesje.

„Aké obrazy vyvolajú v ľuďoch slová hydrocefalus a spina bifida? Ak človek nemal skúsenosť, vytváral si vlastné predstavy. Ak slová znamenali chorobu alebo postihnutie, pravdepodobne si vsugerovali niečo strašné. Lies bola krásna,“ píše v knihe jej otec.

Pripomína si aj chvíľu, keď s Mol mohli Liesje prvý raz kúpať. „Nechápal som, ako môže také drobné a zlaté stvorenie zomierať. Vo vaničke vyzerala ako úplne normálne dieťa. Vložil som Liesje do matkinho náručia. Mali sme vtedy zastaviť čas. Táto krátka chvíľa mala trvať celú večnosť.“

Ešte nikdy nebolo dieťa také milované svojimi rodičmi. Ešte nikdy neprežili rodičia takú intenzívnu radosť z jediného momentu. „Pre mňa to bol okamih jej narodenia. Od toho momentu som mal dcéru. Bola iná a síce nebude dlho žiť, ale bolo to moje malé bábätko a ja som bol jej otec. Liesje bola moje telo a moja krv. Zrodená z mojej lásky k Mol. Toto sa nesmie nikdy skončiť,“ šepkal Pierre.

BOJOVAŤ ZA DCÉRKU

Po troch mesiacoch si rodičia odviezli domov dcérku, ktorá sa ukázala ako veľká bojovníčka v zápase o svoj život. No nikto im nepovedal, ako sa majú o ňu starať. „Nevedeli sme, či môže ležať na chrbte. Nebolo nám jasné ani to, či sa dá niečo robiť s kúskom čreva, ktoré jej vychádzalo z konečníka. Zjavne jej prekážalo.“

Mertensovci sa rozhodli spoločne bojovať za Liesje a urobiť preto maximum. „Odteraz nebudeme bez otázok akceptovať všetko, čo nám povedia. Mali sme právo na úplné a správne informácie podané vo flámčine a v pojmoch, ktorým rozumieme. Vysvetliť niečo jednoduchými slovami si vyžadovalo vyšší stupeň odbornosti ako používanie medicínskeho žargónu,“ približuje Pierre.

Neustále žiadali vysvetlenie, kým nevedeli všetko, čo potrebovali vedieť. „Zmenšovalo to náš strach. A v prípade, že lekár nepoznal na niečo odpoveď, pomohlo nám, keď sme o tom vedeli.“

Pomedzi pobyty v nemocnici Mertensovci pokračovali v každodennom živote. „Predstavovali sme si, aké by to bolo, keby Lies nebola postihnutá, a usilovali sme sa robiť všetko tak, akoby to tak bolo. Ak nám postihnutie zabraňovalo robiť nejakú činnosť bežným spôsobom, usilovali sme sa nájsť alternatívu, ako to robiť ináč.“

NOVÝ ZMYSEL SLOV

Najpodstatnejšie bolo, že rodičia videli v Liesje inteligentné, milované a výnimočné dieťa. Svoju lásku podporovali aj slovami. „Boli sme na ňu hrdí a hovorili sme o nej s pýchou. Veril som v ňu. Mol hovorila: Ak v ňu nebudeme veriť my, potom nikto.“ V roku 1989 Liesje operovali kvôli novému zvodu. Nastali nezvratné komplikácie. Pierrove slová v záverečných kapitolách trhajú srdce a pripomínajú hodnotu slov.

„Jahve, Boh, ktorý nemá meno, zobral hlinu a utvoril z nej všetky zvieratá na zemi a vtáky vo vzduchu a povedal človeku, aby porozmýšľal nad ich menami. Ako človek nazval živé stvorenia, tak sa volajú. Dal mená zvieratám na zemi a vtákom vo vzduchu, lebo Boh, ktorý nemá meno, ich nepomenoval. Slová pochádzajú od človeka. Lies dala nový zmysel pozemskému životu, pretože mala inú perspektívu. Kvôli nej nadobudli slová nový zmysel.“