Básnik vyzlieka svoju dušu donaha

Narodil sa 16. novembra 1962 v Ružomberku, kde pôsobí dodnes. So slovom sa rád „hral“ už ako žiak základnej školy. „Z predmetov som mal najradšej slovenčinu. Veľmi rád som písal slohy, v tom som sa doslova vyžíval. Predpokladám, že som to podedil po otcovi.“

Celý jeho život, prácu a aj všetky ďalšie aktivity však ovplyvnila ešte jedna láska. Odmalička mal rád prírodu, preto sa po ukončení základnej školy rozhodol pre štúdium na Strednej lesníckej technickej škole v Liptovskom Hrádku. Tu prvýkrát začal publikovať v školskom časopise Mladý lesník.

„Moje prvé kroky k žurnalistike a prvé dotyky s písaným slovom formoval spisovateľ a publicista, básnik Ivan Laučík, ktorý na tejto škole učil. Mal som tú česť, že som s ním mohol pôsobiť v redakčnej rade tohto periodika,“ spomína na svoje novinárske začiatky Radislav Kendera.

PRECHÁDZKY KRAJOM

V štúdiu lesníctva pokračoval aj na vysokej škole vo Zvolene. Po jej ukončení sa zamestnal v Národnom parku Nízke Tatry. Písaniu a literárnej tvorbe ostal verný aj popri hlavnej práci. „Ako mladý dvadsiatnik som začal spolupracovať s vtedajším denníkom Smer. Venoval som sa problematike prírody, pamiatkam regiónu Liptova a najmä histórii mesta Ružomberok.“

Spolu s kolegami z redakcie založil rubriku Prechádzky naším krajom. „Pamätám si, že Ružomberčania každý týždeň stáli pred stánkom a čakali, kedy si budú môcť kúpiť noviny. Vystrihovali si články a dychtili po informáciách. Boli to krásne časy spolupatričnosti, ktoré sa, žiaľ, už nevrátia. Printové noviny dnes nie sú v kurze, čitateľ si všetko nájde na internete.“

Všetky články o rodnom meste od roku 1979 aktívny publicista zhromažďuje a uchováva v súkromných kronikách. Sú skutočnou klenotnicou udalostí svojej doby. Okrem iného obsahuje aj udalosti viažuce sa ku Katolíckej univerzite – Kendera je jeden z jej hlavných zakladateľov. Na domácej akademickej pôde si urobil doktorát žurnalistiky a pôsobí tu dodnes ako vedúci pracovník univerzitnej knižnice.

V roku 2011 založil Literárny klub ružomberských spisovateľov, ktorý má dnes takmer dvesto členov. Patrí tiež do rodiny Spolku slovenských spisovateľov či Nezávislých kresťanských odborov Slovenska.

STOVKY BÁSNÍ

Prvé básne vyšli terajšiemu šéfredaktorovi časopisu Rozhľady po kultúre a umení počas vysokoškolských štúdií v časopise Letokruhy. Spočiatku publikoval pod pseudonymom R. A. Ružomberský. Koľko ich napísal, presne nevie, bolo ich však na stovky.

Pamätná je prvotina Slovenčina, ktorá sa zrodila pri príležitosti 250. výročia vydania kodifikovanej spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom. Pre niektoré jej slová, ktoré vtedajšiemu režimu nevyhovovali, ho takmer vyhodili zo školy.

Pán Boh má byť prirodzenou súčasťou textov, ako je vzduch alebo voda pre život.

Bibliofilským debutom autora je báseň Vzácnych čias odchádzanie (1993), ktorá bola preložená do viacerých svetových jazykov. Prvú básnickú zbierku vydal s názvom Póly v roku 2001. Vznikla po matkinej smrti a venuje sa v nej paralelám život – smrť. Manželke Márii venoval zbierku Púštna ruža. Zatiaľ ostatná zbierka Pramene vyšla aktívnemu šesťdesiatnikovi minulý rok.

Jeho básne sú publikované v slovenčine i v poľštine v almanachu slovenských a poľských spisovateľov Bez hraníc (2010) a v reprezentačnej publikácii Liptov objektívom (2015). Taktiež ich možno nájsť v almanachu slovenskej poézie Básnici (2018) a v ďalších periodikách.

VIERA AKO PILIER

Viera v Boha je pre Radislava Kenderu jedným zo základných životných pilierov. Napísal dve básnické zbierky s náboženskou tematikou, na ktoré je obzvlášť hrdý. Krížová cesta je jednou z nich.

„Hoci sa v nej ani raz nespomína slovo svätý či mená Ježiša a Panny Márie, profesor Imrich Vaško ju počas festivalu krížových ciest zaradil popri ostatných dielach tohto druhu medzi európske unikáty. Miesto jej dal popri takých autoroch ako Pavol Strauss či Paul Claudel. Veľmi si to vážim.“ Uvedenú zbierku rovnako ako pamätník v exteriéri Katolíckej univerzity venoval autor nenarodeným deťom.

Z osobitej bázne k Panne Márii a modlitbe ruženca vznikla aj jedna z najkrajších básnických zbierok – sonetový veniec Koráliky nádeje. Obsahuje pätnásť básní, na každý desiatok jednu. „Modlitba ruženca má obrovskú silu. Modlíme sa ho s manželkou každý večer. Spájame sa pritom s ďalšími členmi modlitbovej skupiny Večeradlo Panny Márie z celého Slovenska, okrem toho sme členmi ružencového bratstva.“

Okrem Biblie, ako básnik hovorí, má rád všetky knihy, ktoré mu niečo dajú. Poéziu, prózu aj odbornú a populárnu literatúru. Vzorom v tvorbe mu je Jaroslav Seifert. Presadzuje tiež myšlienku nerozdeľovania literatúry na svetskú a náboženskú.

„Obidve sú duševným vlastníctvom a obrazom vnútra autora. Pán Boh má byť prirodzenou súčasťou textov, ako je vzduch alebo voda pre život. Nie je vhodné triediť a zaznávať literatúru a niektorý zo žánrov podceňovať. Autor textu, hlavne básnik, vždy ide s kožou na trh a svoju dušu niekedy doslova vyzlieka donaha,“ konštatuje.

ZÁSLUŽNÉ AKTIVITY

Bývalý viceprimátor a  autor viacerých monografií o  meste pod Čebraťom je tiež zakladateľom regionálnych novín Ružomberský hlas, v ktorých svojho času pôsobil ako šéfredaktor. Je aj významným kultúrnym organizátorom na Slovensku.

V rokoch 1990 – 1995 s priateľmi založil a organizoval Slovenskú literárnu prehliadku. Išlo o najväčšiu stredoeurópsku literárnu súťaž pre renomovaných autorov, ktorá po obnovení pôsobí medzinárodne pod názvom Ružomberská trojruža a organizuje stretnutia spisovateľov a novinárov z celého sveta.

K ďalším cyklickým akciám patria Večery s umením, Rendezvous pod schodmi, Rozpravy s..., besedy so spisovateľmi. Zaslúžil sa o záchranu a  vyhlásenie trinástich kultúrnych pamiatok v meste Ružomberok a má veľkú zásluhu na tom, že mestská časť Vlkolínec bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Autorovi sa tiež splnil veľký sen – otvoriť osobitnú knižnicu ružomberských rodákov na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Za svoju bohatú tvorbu a aktivity získal viacero ocenení na regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Patrí k nim Medaila za 1. miesto v kategórii regionálnych periodík na Slovensku, tiež Medaila za zásluhy o vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku a koncom minulého roka mu bola udelená pamätná plaketa od Žilinského samosprávneho kraja za dlhoročný prínos v oblasti rozvoja kultúrneho, umeleckého, školského, športového a spoločenského života v regióne Liptov.