Smutný príbeh, ktorý sa nesmie opakovať

Modrý salón v novej budove SND v Bratislave sa stal platformou na divadelné spracovanie dojemného príbehu, akých boli v päťdesiatych rokoch minulého storočia stovky.

Akcia B označuje ďalší z  radu barbarských zločinov komunistického režimu. Na príkaz totalitných mocipánov boli v rokoch 1952 – 1953 stovky rodín násilne, ale hlavne nespravodlivo vysťahované.

Táto sorta „triednych nepriateľov“, často špičkových intelektuálov, dostala nový domov i prácu na opačných koncoch štátu. Čakali na nich rozpadávajúce sa drevenice či chlievy a ťažká manuálna práca. Dôležité však bolo, že pre komunistické kádre uvoľnili domy a byty, najmä v Bratislave.

VYJADRENIE TRAUMY

Pôvodná divadelná hra vznikla na motívy publikácie Marianny Oravcovej Akcia B, ktorú v roku 2021 vydal Ústav pamäti národa. Autorom inscenácie je dramatik a dramaturg Peter Pavlac.

Divákov od prvého okamihu vtiahne do deja bravúrnym herectvom Martin Huba, ktorý stvárňuje osemdesiatnika Jozefa. Vytvoriť zimomriavkovú atmosféru prelínania súčasnosti s minulosťou mu na javisku pomáha Zuzana Kucúriková, Daniel Žulčák a Michaela Trokanová pod režijným vedením Mariany Luteránovej.

Úzkosť, bezvýchodiskovosť a zúfalstvo historickej situácie päťdesiatych rokov umocňuje scéna Evy Kudláčovej-Rácovej. „Keďže to nie je príliš optimistická téma, ani scénografia nie je optimistická,“ hovorí. „Vyjadruje traumu, ktorá na nás môže pôsobiť ako klietka, a tak ovplyvňovať celé generácie.“

Javiskový priestor sa vymedzuje akoby na vonkajšie i vnútorné väzenie, z ktorého niet úniku pre telo ani pre dušu. Je to priestor, v ktorom by malo vládnuť ticho a mlčanie. Niektoré veci však nemožno pochovať, je nevyhnutné o nich hovoriť, aj keď sa s tým začne až po sedemdesiatich rokoch.

ABY SA TO NEUDIALO ZNOVA

Režisérka Mariana Luteránová prijala ponuku na realizáciu inscenácie s pokorou, radosťou i so záujmom. „Som presvedčená, že je dôležité rozprávať o ľuďoch, na ktorých bol spáchaný tento obrovský zločin. Preto som veľmi rada, že ich môžeme rehabilitovať aspoň divadelným spôsobom.“

Traumy tejto spoločnosti je podľa nej nevyhnutné pripomínať, aby sme boli schopní identifikovať mechanizmy, keby sa niečo podobné malo opakovať a aby sme sa ako spoločnosť vedeli brániť. „Pre nás, nastupujúce generácie, je dôležité, aby sme si to pamätali – lebo ako axióma hovorí: ak sa raz niečo udialo, môže sa to udiať znova.“

Hlavnými protagonistami absurdného i bolestného príbehu sú okrem Jozefa jeho vnúčatá Ester (Michaela Trokanová), Samo (Daniel Žulčák) a matka (Zuzana Kucúriková). Snímka: SND/ROBERT TAPPERT

IDEÁL A REALITA

Autorka knižnej predlohy Marianna Oravcová na tlačovej besede po generálke predstavenia upozornila, že ide o spracovanie minulosti, keď od roku 1948 ľudské práva boli veľmi dramatickým a tvrdým spôsobom porušované v mene tých najkrajších ideálov – slobody, ľudskosti, spojenia všetkých proletárov na celej zemi.

„Podstata ideálu je v  tom, že nie je realitou. Za uskutočnenie komunistických ideálov muselo veľmi veľa ľudí zaplatiť životom. Samozrejme, nielen na Slovensku a nielen jednou formou perzekúcie, ktorou bolo vysťahovanie a zaraďovanie na nútenú prácu. Boli tu nespočetné typy perzekúcie. Bilanciou sú milióny obetí,“ uviedla autorka predlohy.

FAKTY AKO INŠPIRÁCIA

Pre divadelných tvorcov bola výzva využiť knihu ako cenný dokumentačný a dokumentárny podklad, ale zároveň to bola silná inšpirácia pre ľudský príbeh. Peter Pavlac patrí k dramatikom a dramaturgom, ktorí majú záujem o témy dotýkajúce sa nášho svedomia.

„Dostal som ponuku už s nápadom a knihou, ktorú som okamžite prečítal. Je vzácna z mnohých dôvodov, je to komplexný materiál, z ktorého sa dozvieme všetko o udalostiach týkajúcich sa Akcie B, ale aj o celom myšlienkovom pozadí neľudskej nehoráznosti, ktorá bola dokonca zavedená do zákonov s  jasným motívom. Práve ten sa v inscenácii rozoberá.“

Aj herečka Zuzana Kocúriková sa teší, že sa téma o Akcii B vytiahla na javisko. „Inscenácia má určite miesto v našom divadle. Počas šiestich týždňov, keď sme sa zaoberali touto témou, som veľmi intenzívne myslela na svojich rodičov, pretože takýto príbeh sa stal mojej rodine. Síce nás nevysťahovali, ale otec bol ako doktor práv a buržoázny element vykopnutý a vŕtal studne.“

ELIMINOVAŤ NEBEZPEČENSTVO

V centre príbehu inscenácie je osemdesiatnik Jozef. Jeho život je naplnený mlčaním. Pri jednej návšteve ho vnúčatá Ester a Samo podnietia do myšlienkového návratu do minulosti.

Martin Huba, ktorý stvárňuje hlavnú postavu, tvrdí, že ak nepoznáš svoju minulosť, ľahko sa môže stať, že budeš odsúdený prežiť ju znova. „O tejto masovej a obrovskej akcii sa dnes vie minimum. Preto hlavným mobilizujúcim momentom začať sa tým zaoberať a deň-noc sa tomu oddať bol fakt a túžba, aby sa eliminovalo nebezpečenstvo, že tento národ bude musieť takéto niečo absolvovať ešte raz.“

Hrôza sa vie podľa slovenského hereckého barda nenápadne vkradnúť medzi ľudí pod krásnym kepienkom. „Nechcem byť nasilu súčasný, ale azda je tu nádej trošičku odmocniť priesaky neprirodzeností, ktoré všetci cítime, vidíme a počujeme. Azda budeme dosť rozumní, inteligentní a informovaní, aby sme boli schopní rozpoznať a eliminovať nebezpečenstvá, ktoré okolo nás zo všetkých strán bzučia.“

Spoločnosť je podľa neho natoľko kultivovaná, nakoľko kultivovane je schopná uvažovať, lebo kravatu a manžetové gombíky si môže dať aj hulvát. „A keď sa hulvátstvo stane morálnou normou, spoločnosť skončí v gulagoch – či sa to niekomu páči, alebo nie. Lebo tie gulagy a šibenice čakajú len na príležitosť.“

CESTA DO PEKLA

Na päťdesiate roky teda nesmieme zabudnúť hlavne preto, aby sa nevrátili. Lebo stať sa to môže ľahko. „Ani nebudeš tušiť ako, ale zrazu usúdiš, že máš právo niečo zobrať, lebo máš pekný, proklamatívny, ušľachtilý cieľ,“ vysvetľuje predstaviteľ hlavnej úlohy. „Ale v rámci ušľachtilých cieľov sa dá narobiť toľko – s prepáčením za výraz – svinstiev. Nebezpečenstvo je, keď si začneš odpúšťať, akou cestou sa k cieľu chceš dopracovať.“

Inscenácia Akcia B – rozprávanie o mlčaní je silným pripomenutím toho, že ak človek nemá morálne mantinely, je to cesta do pekla, pretože za ušľachtilým cieľom sa nedá ísť neušľachtilou cestou. „Preto je dobré, že aj táto inscenácia chce upozorniť na nebezpečenstvo zabudnutia na to, čo si zaslúži odsúdenie. A táto akcia si odsúdenie zaslúži.“

POCHOPIŤ, ODPUSTIŤ, PAMÄTAŤ

Dnešní mladí ľudia však o Akcii B už veľa nevedia a aj mnohí starší akoby stratili pamäť... Preto stále hrozí potenciálne nebezpečenstvo, že sa opäť ocitneme v centre podobného nemravného diania. To sa totiž často začína extrémne nenápadne: tu trošku odpustíš, tam požiadaš o toto a zrazu zavládne protekcionizmus, korupcia, klamstvo.

„Áno, môžem odpustiť – veď je to do istej miery filozofia mnohých náboženstiev –, ale predtým než odpustím, je dosť dôležité, aby som pochopil. Môžem pochopiť a odpustiť. Ale keď odpustím len preto, aby som ďalej pohodlnejšie kráčal svetom, a moje odpustenie nemá morálny aspekt aj pre mňa samého, tak to je veľmi zjednodušujúci model,“ zdôrazňuje Martin Huba.

Dnešný svet ponúka na jednej strane veľmi lákavé, ale na druhej strane duchovne nulové hodnoty. Preto je dôležité, aby sme si pripomínali históriu, a to aj cez príbehy ľudí, ktorých nešťastie zapríčinila Akcia B. Preto treba hovoriť o tom, ako ľahko sa človek môže stať obeťou, ale aj katom