Červený pápež vešal na háčik dobro

„Človeku korene ostávajú tak ako stromom, ako tráve. Naša vlasť, z ktorej pochádzame, to sú naše korene a tie sa veru tak rýchlo neodstraňujú,“ hovorí kardinál Jozef Tomko v úvode filmu.

Červený pápež, Papa rosso, je dielo Silvie Košťovej a tvorivého tímu košického televízneho štúdia RTVS. O Jozefovi Tomkovi v ňom zaznejú viaceré vzácne svedectvá približujúce jeho výnimočný charakter.

NEVŠEDNÝ NÁZOV FILMU

„Keď mal Jozef Tomko asi sedemnásť rokov, napísal do školského časopisu: Ak si mám vybrať budúce povolanie, tak chcem slúžiť Bohu a svojej vlasti ako katolícky kňaz,“ hovorí cirkevný historik Peter Zubko.

Vysvetľuje aj nevšedný názov filmu. Hovorí sa, že v Ríme sú traja pápeži. Svätý Otec je biely pápež. Čierny je predstavený jezuitov. A prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov volajú červený pápež.

Pápež Ján Pavol II. vymenoval Jozefa Tomka za kardinála a prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov v roku 1985.

UNIKÁTNE ZÁBERY

Vo filme sú použité aj mimoriadne vzácne zábery zo svätej omše na Zelený štvrtok v roku 1989, ktorú Jozef Tomko slávil v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach.

Prítomných kňazov upozornil najmä na jednotu s Kristom. „Aj keď je to cesta kríža, my s ním musíme ostať ukrižovaní.“ Táto jednota sa podľa slov kardinála Tomka „musí prejavovať v našej meditácii, v spôsobe, akým vysluhujeme sviatosti, akým hovoríme s Božím ľudom, akým sa my navzájom milujeme“.

Jozef Tomko zdôraznil, že vo všetkých ľuďoch sa mieša dobro a zlo. „V každom treba objaviť háčik, na ktorý možno zavesiť dobro a začať dialóg smerom k dobru a k dosiahnutiu pozitívnych hodnôt. Ja ešte verím v ľudské srdce.“