Dvaja pápeži stmeľujú i dráždia

Film Dvaja pápeži (2019) si od svojej decembrovej premiéry stihol vyslúžiť viacero nominácií na prestížne filmové ocenenia aj rozmanité rekacie. Tie sa rôznia aj v radoch kléru. 
25.01.2020
Dvaja pápeži stmeľujú i dráždia

Kardinál Dominik Duka film cez status na sociálnej sieti odsúdil. "Zaiste mi oponenti pripomenú, že ide o fikciu. Fikcia ale musí byť pravdivá a pripravená tak, aby nikdy nebolo možné identifikovať ju s protagonistami, ktorí žijú, a táto fikcia je voči nim nepravdivá, urážlivá a ohovárajúca," vyjadril sa medziiným. Na snímke zľava: Jonathan Pryce a Anthony Hopkins. Snímka: profimedia.sk

Konverzačný film o fiktívnom strete pápeža Benedikta XVI. s kardinálom Jorgem Bergogliom alias budúcim pápežom Františkom predtým, ako nemecká hlava Cirkvi abdikovala, sa dočkal odozvy v sekulárnych i cirkevných médií a stal sa jedným z najsledovanejších filmov na domovskom Netflixe.

Nie všetkým je však po chuti.

Tri Oscary pre Dvoch pápežov
Päť nominácií na cenu BAFTA, štyri nominácie na Zlatý glóbus (film napokon ani jednu z nich nezískal) a tri nominácie na Academy Awards, teda Oscara. To je dotarajšia bilancia snímky.

Oscara si potenciálne môže domov odniesť Jonathan Pryce za herca v hlavnej úlohe (vo filme si zahral pápeža Františka), Anthony Hopkins za vedľajšiu úlohu (aj keď treba podotknúť, že jeho rola Benedikta XVI. rozhodne nebola okrajová; naopak, vo filme sa obom postavám venuje vyrovnaná pozornosť) a Anthony McCarten za adaptovaný scenár.

Všetci traja páni sú už na podobných súťažiach varení-pečení. Pre sedemdesiatdva ročného Jonathana Prycea je to síce prvá Oscarová nominácia, v roku 1995 získal ocennenie Cannes za hlavnú rolu v milostnej dráme Plamene lásky (Carrington).

Osemdesiatdvaročný Anthony Hopkins už doma jednu zlatú sošku má, konkrétne za rolu psychopata v horore Mlčanie jahniat (The Silence of the Lambs) z roku 1991. Nominovaný na túto cenu však bol aj za ďalšie tri filmy. Okrem toho je držiteľom troch cien BAFTA a niekoľkých iných cien.

Cenu BAFTA v minulosti získal i Anthony McCarten za scenár k životopisnému filmu o vedcovi Stephenovi Hawkingovi Teória všetkého (The Theory of Everything). Za ten bol nominovaný aj na Oscara, druhykrát mal šancu prestížne filmové ocenenie získať v roku 2017 za film Najtemnejšia hodina (Darkest Hour). 

Samozrejme, každá nominácia, ba i ocenenie, vypovedá viac o vkuse či trendoch doby než o skutočných kvalitách filmu. Kolektívne nuansy a (hoci nepriznaná) spoločenská objednávka sú pri výbere vhodných nominantoch často kľúčovejšie než beztak relevantne nemerateľná kvalita filmu.

Optimisti môžu v nominácií snímky, v ktorom prím hrajú najvyšší predstavitelia katolíckeho sveta, vidieť posun spoločenskej klímy k priaznivejšiemu vnímaniu kresťanských tém a Cirkvi ako takej.

Česká recenzentka Kateřina Horáková dokonca v titulku svojej rezencie na daný film vyjadrila (uznáme, značne hyperbolizovanú) mienku, že „konzervační Dvaja pápeži vtiahnu aj absolútnych bezvercov. Netflix robí katolíkom väčšiu službu než celá Cirkev“. 

Nie všetci v Cirkvi však film považujú za svoju vizitku (aspoň nie takú, akú by liberálnemu svetu radi dali oni). 

Pápeži novinových titulkov
Z tých, ktorí k filmu zaujali negatívny postoj, je v našich končinách najznámejší pražský arcibiskup Dominik Duka.

Na svojom facebookovom účte 13. januára uverejnil pomerne rozsiahly príspevok, v ktorom sa vyjadril, že vo filme „sa nejedná o dvoch reálnych pápežoch Františkovi a Benediktovi XVI., ale jedná sa o virtuálnych pápežoch, pápežoch novinových titulkov, ktorým sú pripisané tieto mená“.

Kardinál vyjadril nesúhlas s tým, že postavy pápežov vo filme „majú byť protagonisti: jeden liberálnej, ‚modernej', ľavicovej Cirkvi a druhý ma predstavovať Cirkev konzervatívnu, rigidnú, ‚nepokrokovú '“.

Kardinál si kladie otázku, prečo je konzervatívna cesta „vždy ukazovaná takto“ a ponúka aj vlastnú interpretáciu: „Tento film nám teda hovorí, že jediná cesta do budúcna je cesta liberálnej ľavice, a že druhý protipól – konzervatívny, pravicový -, je v zásade zlým a odsúdeniahodným“.

Dominik Duka tiež podotkol, že „je možné viesť takúto diskusiu“, ale konkrétne tento film tituloval prívlastkami ako nepravdivý, zraňujúci, urážlivý, ohovárajúci.

Vidí v ňom dokonca „výsmech pápežovi Benediktovi XVI.“ či „pomstu za pád totalitného komunistického impéria“.  

Františkovi by sa vraj páčil
BBC Wales zas informovala o tom, aké reakcie na film zaznamenal herec Jonathan Pryce počas špeciálneho premietania vo Vatikáne. Pre daný portál vraj herec tvrdil, že po premietaní za ním prišiel kardinál blízky obom pápežom.

„Bol som veľmi nervózny, keď som sa s ním stretol, a na konci filmu som s ním hovoril - vyšiel z premietania a usmieval sa, rovnako ako ostatní kňazi a kardináli. Film sa im páčil. Pokladali ho za úprimný."

Portál dokonca citoval hercove slová o tom, že dotyčný kardinál požiadal o DVD, ktoré by odovzdal pápežovi Františkovi – vraj by sa mu tento film páčil. Na portáli však vôbec nie je zmienené, o ktorého kardinála išlo.

Skeptickejší recipienti tak môžu spochybňovať, či k takémuto stretu naozaj došlo.