Kristovo Srdce je extáza, východisko i dar

Pápež František v úvode encykliky, v ktorej sa venuje úcte k Božskému Srdcu, nielen pripomína slová sv. Pavla, ale je s ním zajedno v hlbokom presvedčení: Viem, že som milovaný.

„Ježiš nás nazval priateľmi. Jeho otvorené Srdce nás čaká, aby nás mohlo milovať a ponúknuť nám svoje priateľstvo,“ píše pápež František.

Na vyjadrenie Ježišovej lásky sa často používa symbol srdca. Niektorí sa pýtajú, či má ešte aj dnes odôvodnený význam.

TU SOM SÁM SEBOU

Srdce je centrum túžby a miesto, kde vznikajú dôležité rozhodnutia človeka. Zároveň je miesto úprimnosti, kde nemožno klamať ani nič predstierať.

Prezrádza skutočné úmysly; to, čo si kto myslí, v čo verí a čo naozaj chce; tajomstvá, ktoré nikomu nehovoríme, teda holú pravdu o človeku. Srdcu nezáleží na tom, čo ukazujeme navonok a čo skrývame, lebo v srdci je človek sám sebou.

Ak sa znehodnotí srdce, stráca na hodnote aj to, čo zo srdca hovoríme a konáme, čo v srdci dozrieva a čo srdce uzdravuje. „Keď nedokážeme oceniť špecifickosť srdca, pripravujeme sa o odpovede, ktoré nemôže dať sám rozum, prichádzame o stretnutia s inými, uniká nám poézia,“ vysvetľuje pápež.

Dalo by sa povedať, že som tým, čím je moje srdce. Ak srdce nežije, človek ostáva sám sebe cudzincom. Potrebujeme, aby všetky činy podliehali „politickej nadvláde“ srdca. Ak nás slovo „srdce“ vedie do intímneho stredu našej osoby, umožňuje nám spoznať samého seba v úplnosti, nielen našu izolovanú stránku.

SME STVORENÍ PRE LÁSKU