Ničomu nedávať prednosť pred láskou

Jeden text z piesní jezuitského pátra Jozefa Porubčana (24. júna 1925 – 2. mája 1998) znie: „Prečože máme zabudnúť na to, čo krásne je? Prečo sa máme odrieknuť najkrajšej nádeje? Prečo neveriť posolstvu o novom živote, o láske, ktorá väčšia je nad všetko na svete?“ Tento text nás učí, že Ježiš a evanjelium sú pre nás najkrajšou nádejou a láska je najväčšia na svete.

Vždy som bol presvedčený, že to najkrajšie, k čomu sa človek dopracuje, čo skúsi, objaví, prebolí, treba odovzdať ako dedičstvo nasledujúcej generácii. Aby z tohto daru žila a znásobovala ho väčšou láskou a lepším životom. Rád by som sa pokúsil v tomto duchu o krátku spomienku na pátra Porubčana.

UCHVÁTENÝ PRAVDOU ŽIVOTA

Narodil sa 24. júna 1925 v Šípkove ako piate dieťa v chudobnej rodine, ale v prekrásnej prírode, ktorá sa mu popri mame stala prvou učiteľkou múdrosti. Z domu si celý život niesol túžbu nájsť čistý zmysel pre pravdu a pre čistotu lásky.

Uchvátený pravdou života, čiže láskou, ktorú objavil v evanjeliu, ponúka nám recept na šťastný život: Ničomu nedávať prednosť pred vzájomnou láskou.