Oscarový Čech jubiluje

Niekedy máte pocit, že vám osud nepraje – a pritom sú to najlepšie dni, čo ste kedy mali. 

Nielen to sa mohli diváci dozvedieť z filmu Kolja (1996), ktorému nadšene tlieskali i v zahraničí.

Okrem známej zlatej sošky však za snímku o vynútenom súžití českého starého mládenca a ruského malého chlapca získali tvorcovia aj pár iných ocenení, napríklad Zlatý glóbus, Zlatého leva či domáceho Českého leva (posledné spomenuté hneď v niekoľkých kategóriách).

Malí chlapci v hlavných úlohách
Zaujímavé duo – syn, ktorý režíruje svojho otca. A funguje to už takmer dve desaťročia.

Prvýkrát si túto kombináciu Zdeněk a Jan Svěrákovci vyskúšali vo filme Obecná škola (1991), ktorý mal tiež šancu (a zrejme aj ambíciu) získať hollywoodsku filmovú cenu. Okrem náznaku, že otec a syn dokážu vo svete filmu fungovať symbioticky, to bola zároveň i ukážka diela, ktoré divákov neomrzí ani po niekoľkých reprízach.

Obecná škola prenesie diváka do sveta „krátkych nohavíc a dlhých domácich úloh“, v ktorom sa jeden malý chlapec snaží zorientovať a užiť si aj nejaké to dobrodružstvo.

Tento svet je zaľudnený najrozmanitejšími postavičkami, v ktorých zrejme nenájdeme svoje vzory, ale možno v nich spoznáme (a azda aj pochopíme) niektorých ľudí okolo nás.

K postavám z filmu sa Zdeněk a Jan Svěrákovci vrátili v roku 2017 snímkou Po strnisku bosý. V tej mapujú časy protektorátu očami osemročného chlapca, ktorý sa s rodinou vysťahuje z Prahy na dedinu.

Tematiku druhej svetovej vojny – aj keď inou optikou a v inom priestore – zachytili Svěrákovci i vo filme Tmavomodrý svet (2001). Príbeh československých stíhačov v leteckej zložke britských ozbrojených síl sa nezaobišiel bez motívu manželskej nevery; súdny divák si však azda dokáže z filmu odčítať medzi riadkami jej „benefity“. 

Práve príbehy malých chlapcov so svojským ponímaním sveta však patria v portfóliu režisérskej tvorby Jana Svěráka k najpodarenejším a divácky najúspešnejším. 

Súkromie neobnažuje
Ak sa dá povedať niečo o súkromí Jana Svěráka, tak to, že si ho stráži. Zrejme podľa vzoru svojho slávneho otca, ktorý svoje rozhodnutie okomentoval  v médiách takto: „Tak ako nemám rád nudistické pláže, rovnako nemám rád ani obnažovanie súkromia.“

Na rozdiel od iných kolegov z brandže, ktorí vystriedajú za život viac manželiek či mileniek (o čom veľmi rád referuje bulvár), pri mene Jana Svěráka vyskočí len jedno ženské meno – meno jeho ženy Evy.

S tou priviedli na svet tri deti (Katarínu, Františka a Ondreja), pričom dcéra je už nejaký ten rok vydatá a spravila z nich aj starých rodičov.

Najmladšieho Ondreja si zas môžu diváci pamätať z filmov Jána Svěráka primárne určených pre detského diváka, konkrétne Kuky sa vracia (2010) a Traja bratia (2014).