Román Quo vadis má 125 rokov

Myšlienka napísať dielo s takouto tematikou vyplynula najmä z módy, ktorá bola charakteristická pre kultúru 19. storočia, najmä pre druhú polovicu 19. storočia, a ktorá sa týkala diel odkazujúcich na antiku vrátane čias prvých kresťanov.

V Sienkiewiczovom prípade to súviselo aj s jeho vynikajúcou znalosťou Ríma, aj antického, jeho pamiatok a priestorového usporiadania. Okrem toho dobre poznal diela rímskych spisovateľov, predovšetkým Tacita (asi 55 – 120 po Kristovi) a Suetonia (asi 69 – 130), ale aj svojich súčasníkov, ako boli francúzski spisovatelia a historici Ernest Renan (1823 – 1892) a Alexandre Guiraud (1788 – 1847).

Staroveká legenda

Obdobie raného kresťanstva priťahovalo aj skorších poľských autorov, napríklad Zygmunta Krasińského a Józefa Ignacyho Kraszewského. Všetky tieto faktory nepochybne zohrali väčšiu či menšiu úlohu pri Sienkiewiczovom výbere takejto témy pre jeho román.

Jeho priateľstvo s Henrykom Siemiradzkým (1843 – 1902), popredným maliarom svojej doby, a obdiv k jeho veľkým obrazom vrátane tých, ktoré odkazujú na kresťanský starovek, ako napríklad Nerove pochodne z roku 1876 (o kresťanoch upálených na hranici), mali tiež vplyv na jeho tvorbu.

Sienkiewicz však zostal verný aj vlasteneckému odhodlaniu, ktoré sa najviac prejavilo v jeho o desať rokov staršej trilógii (Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wołodyjowski), a keď začal písať Quo vadis, chcel, aby to bolo dielo, ktoré poteší srdce.

Tentoraz predovšetkým v duchovnej rovine, kde pohanský a zdanlivo mocný a neporaziteľný Rím napokon prehráva stret s Kristovou vierou, ktorý by sa dal prirovnať k stretu medzi brutálnymi útočníkmi a utláčaným a Cirkvi verným poľským národom.

Názov diela odkazuje na starovekú legendu, podľa ktorej svätý Peter, utekajúci z Ríma pred prenasledovaním, stretáva na ceste na okraji vtedajšieho Ríma Pána Ježiša s krížom na pleciach, ktorého sa pýta: „Kam ideš, Pane?“ (Quo vadis, Domine?), na čo Kristus odpovedá: „Idem (do Ríma), aby ma ukrižovali druhýkrát.“ Pod vplyvom týchto slov sa zahanbený a skormútený apoštol vracia do hlavného mesta ríše a tam zomiera mučeníckou smrťou.

Autor vo svojom diele na tradičnej, ale zároveň ambicióznej a vysokej literárnej úrovni ukazuje vzájomné pôsobenie nerovných síl: pohansko-rímskeho sveta a rodiacej sa kresťansko- židovskej civilizácie.

Veľký úspech v zahraničí

Dielo poľského spisovateľa, ktoré sa po častiach tlačilo vo vtedajších denníkoch v troch rozdelených krajinách, malo veľký úspech, rovnako ako spomínaná trilógia, ktorú v 80. rokoch 19. storočia vydal varšavský denník Słowo. Záujem o knihu sa rýchlo rozšíril aj za hranice a po preklade do iných jazykov sa stala známou po celom svete.

Odhaduje sa, že kniha bola doteraz preložená do takmer 60 jazykov vrátane arabčiny, japončiny a esperanta a vyšla vo viac ako 70 krajinách. V slovenskom jazyku vyšiel román Quo vadis viackrát. Po prvý raz už v roku 1909, teda iba trinásť rokov po jeho publikácii. Potom ho napríklad v roku 1942 vydal Spolok svätého Vojtecha a v roku 1971 vydavateľstvo Tatran.

Dielo však dodnes vychádza v nových edíciách. Sienkiewiczovo dielo bolo uvedené aj v kinách, hoci nie vždy išlo o presné adaptácie. Prvýkrát bolo sfilmované vo Francúzsku (réžia: Lucien Nonguet a Ferdinand Zecca) v roku 1901, potom dvakrát v Taliansku: v roku 1912 (Enrico Guazzoni) a 1924 (Gabriello D’Annunzio a Georg Jacoby), teda v ére nemého filmu; po vojne okrem iného v USA (Mervyn LeRoy) v roku 1951 a ako televízny seriál v Taliansku (Franco Rossi) v roku 1985.

V Poľsku bol pod týmto názvom v roku 2001 nakrútený film Jerzyho Kawalerowicza a jeho prvé premietanie sa uskutočnilo vo Vatikáne pred pápežom Jánom Pavlom II. Paralelne s filmovou verziou vznikla aj televízna verzia ako šesťdielny seriál.

Inšpirovalo aj hudobníkov

Román inšpiroval aj hudobných skladateľov, najmä na začiatku 20. storočia. V roku 1907 vznikli dve diela odkazujúce na túto literárnu predlohu: oratórium Feliksa Nowowiejského (1877 – 1946) s rovnakým názvom a balet ruského skladateľa Andreja Ščerbačova (1869 – 1916) s názvom Jevnika (Eunice).

Okrem toho Francúz Jean Nouguès (1875 – 1932) skomponoval operu s týmto názvom, ktorá bola s veľkým úspechom uvedená v roku 1909 najprv v Nice a potom v Paríži. V rokoch 1993 – 1994 skomponovala hudobnú drámu Quo vadis na vlastné libreto Bernadetta Matuszczak.

Dielo Quo vadis rozhodujúcou mierou prispelo k tomu, že Henryk Sienkiewicz získal v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru „za vynikajúce spisovateľské výsledky v epickej literatúre“.