Spolková kaplnka patrí Sedembolestnej

Kult Sedembolestnej Panny Márie, ktorú za patrónku Slovenska vyhlásil pápež Pius XI. v roku 1927, sa spolok snažil rozširovať nielen vydávaním kníh – napríklad knihou Sedmibolestná s pobožnosťami k Sedembolestnej Panne Márii od Ferdiša Jurigu z roku 1928 –, ale aj samotným výberom patrocínia pre svoju kaplnku.

Nachádza sa na prvom poschodí západného krídla rožnej budovy spolku na Divadelnej ulici. Vedú do nej dvere z vnútorného nádvoria a z historickej zasadacej miestnosti, ktorá je najreprezentatívnejším priestorom budovy.

Kaplnka je pomerne malá, no otvorením dverí do zasadacej miestnosti sa dá jej kapacita značne rozšíriť. Keďže je umiestnená mimo komerčného priestoru – v susedstve spolkovej knižnice –, je dostatočne izolovaná od hluku okolitého mesta. V kaplnke sa nachádza svätostánok umiestnený nad menzou oltára, večná lampa, stolík na kalich a obetné dary, stoličky a kľačadlo.

VZNIK KAPLNKY

Najstaršie stanovy spolku z roku 1870 uvádzajú pre tých zakladateľov a členov spolku, ktorí boli kňazmi, povinnosť odslúžiť svätú omšu na sviatok svätého Vojtecha alebo v oktáve tohto sviatku. Správa Spolku svätého Vojtecha túto myšlienku pretavila, keď sa naskytla „... príležitosť v ústave utvoriť kaplnku“.

Na zasadnutí širšieho výboru SSV vo februári 1928 správca Ján Pöstényi predniesol plány na prestavbu a adaptáciu spolkových budov. Podrobné plány prestavby vypracoval architekt František Florians.

Predstavený bol i  plán na opravu rožnej budovy, kde mala byť zriadená domáca kaplnka, v ktorej sa mala každý deň pred začatím úradovania slúžiť svätá omša. Podľa plánu v nej mali byť oltáre, sochy a obrazy Sedembolestnej, svätých Cyrila a Metoda, svätého Vojtecha, Bystríka, Andreja a Benedikta.

BISKUPSKÉ POVOLENIE

Z 12. apríla 1929 sa zachovalo svedectvo biskupa Pavla Jantauscha o posvätení kalicha a patény pre SSV. Oficiálne povolenie, aby „v ústrednom dome Spolku svätého Vojtecha v Trnave bola utvorená poloverejná kaplnka pre všetkých členov chváleného spolku“, dal biskup Jantausch 19. apríla 1929.

Podmienkou na zriadenie kaplnky bolo, aby miestnosti pod a nad ňou neslúžili na profánne účely. Keďže na oltári kaplnky bol svätostánok s  Eucharistiou, mala byť na oltári slúžená týždenne aspoň jedna svätá omša. Správcom kaplnky so všetkými právami a povinnosťami mal byť vždy kňaz – správca SSV.

Dokument signoval generálny vikár Karol Nečesálek a kancelár Caban a bol opatrený okrúhlou pečaťou apoštolského administrátora trnavského vikariátu. Nasledujúci deň kaplnku požehnal podpredseda SSV generálny vikár Karol Nečesálek.

PRVÁ SVÄTÁ OMŠA

Zápisnica výborového zasadnutia z 23. apríla 1929 opisuje toto zasadnutie ako slávnostné, keďže si spolok pripomínal 50. výročie smrti svojho zakladateľa Andreja Radlinského a prvá svätá omša sa slúžila za spásu jeho duše.

V časopise Pútnik boli udalosti opísané nasledovne: „23. apríla boli v spolku slávnosti. V rámci zasadnutia širšieho výboru a za prítomnosti hostí a zástupcov úradov i korporácií spomínala sa pamiatka veľkého syna slovenského národa Andreja Radlinského, zakladateľa Spolku sv. Vojtecha. V starobylom obnovenom dome, vedľa novostavby, kde sa kedysi schádzali členovia Učeného Tovaryšstva, nad bývalou kaplnkou kalvínov, slúžil v novej domácej kaplnke spolkovej prvú svätú omšu predseda spolku Andrej Hlinka za živých i mŕtvych členov spolku. Pri omši účinkoval chór trnavského kostola katedrálneho za osvedčeného dirigovania člena výboru, majstra Mikuláša Schneidera-Trnavského. Spomienka bola venovaná Učenému Tovaryšstvu a jeho najväčšiemu básnikovi Jánovi Hollému.“

VÝBAVA KAPLNKY

V kaplnke sa v roku 1929 nachádzal dubový oltár vyhotovený umeleckým rezbárom K. Dlugopoľským s obrazom Sedmiboľastnej od akademického maliara Alexandra Buznu. Oltár obsahoval oltárny kameň s relikviami mučeníkov a bol posvätený 26. januára 1928.

Okrem toho bolo v kaplnke šesť svietnikov z dubového dreva, jeden bronzový svietnik, skvostne viazaný misál, lavabo (liturgické umývadlo), skriňa, obraz svätej Terezky, Preaparatio ad missam, tri zarámované Kánon pravidlá, dva kvetináče, dve palmy, jeden veľký a dva malé koberce, kompletné oltárne pokrývky, kľačadlo, kalich s paténou, ampulky s podnosom, zapaľovač sviec, súsošie krížovej cesty, šesť omšových rúch, zvonček, kovový krížik a večná lampa.

Pri príležitosti 60. výročia spolku doručil 3. júna 1930 biskup Antonín Podlaha do spolku čiastku ostatkov svätého Vojtecha z Chrámu svätého Víta v Prahe, ktorý v relikviári spolok dodnes opatruje v kaplnke.

Relikviár s ostatkami svätého Vojtecha. Snímka: Ľudmila Kováčová

VOJNOVÉ ROKY

Po naliehaní členov boli v kaplnke slúžené aj fundačné sväté omše. Podľa zoznamu zo 40. rokov 20. storočia sa v januári mala slúžiť omša za Máriu Paulendovú a kňaza Martina Kollára, v marci za Richarda Osvalda, na sviatok svätého Vojtecha alebo v oktáve svätého Vojtecha za živých členov spolku, v júni za kňaza Andreja Cvinčeka, v auguste za Andreja Hlinku, v septembri za Máriu Savkovú, v októbri za Michala Savku, kňaza Pavla Žišku, kňaza Alexandra Bahníka, v novembri za zakladateľov SSV, za Karola Kempného, za Jána a Apolóniu Žiškovú, za kňaza Jozefa Budaya, za kňaza Antona Filkorna, Jána a Alžbetu Kuckovú, za kňaza Františka Škutila, za zomrelých zamestnancov spolku, za kňaza Jána Donovala, za kňaza Karola Nečesálka, v decembri za kňaza Karola Žetku a v deň valného zhromaždenia spolku za živých a mŕtvych členov spolku.

Od 26. septembra 1944 do 15. júna 1945 boli miestnosti susediace s kaplnkou obsadené a obývané vojskom. Kaplnka bola vyprázdnená a jej zariadenie umiestnené v podzemnom kryte. Relikviár svätého Vojtecha bol zverený do opatery trnavského františkánskeho kláštora.

Od založenia ústavnej kaplnky bol jej správou poverený hlavný expedítor SSV Pavel Dlapa, ktorý kaplnku obsluhoval a pri bohoslužbách miništroval. Bohoslužby sa neprestali vykonávať ani po februári 1948.

Detail oltára so znakom Spolku svätého Vojtecha. Snímka: Ľudmila Kováčová

V TREŤOM TISÍCROČÍ

Na prelome tisícročí bola z rozhodnutia spolkového výboru kaplnka a jej oltár obnovené. Predseda SSV Štefan Vrablec ich posvätil 3. januára 2001, i keď interiér kaplnky ešte nebol celkom dokončený.

Pri slávnosti sa pripomenulo aj 70. výročie venovania relikviára s ostatkami svätého Vojtecha a 50. výročie kňazskej vysviacky biskupa Štefana Vrableca, ktorý pri tejto príležitosti daroval spolku svoj primičný kalich.

Finančne obnovu kaplnky podporili americkí Slováci – SSV adresoval ďakovný list reverendovi Edwardovi A. Slosarčíkovi zo Slovak Catholic Charitable Organisation.

V apríli roku 2008 udelil biskup Ján Orosch kaplnke povolenie na uchovávanie Eucharistie. V Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie sa dodnes slúžia sväté omše za živých i zomrelých členov spolku za účasti jeho čelných predstaviteľov i zamestnancov.