V Košiciach uviedli príbeh blahoslavenej Sáry Salkaháziovej
Príbeh novinárky Sáry Salkaháziovej bytostne spätej s Košicami, ktorá prešla veľkým prerodom od bohémskeho života k mučeníčke viery, uviedla Činohra Štátneho divadla (ŠD) Košice v slovenskej premiére 8. júna na malej scéne. Záštitu nad premiérou inscenácie prevzal košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.
Sáru Salkaháziovú v inscenácii Činohry ŠD Košice ju stvárnila herečka Tatiana Poláková. Snímka: Štátne divadlo Košice
„Dramaturgia činohry sa rozhodla prinášať hlavne na malú scénu texty, ktoré sa dotýkajú významných Košičanov. Nedávno to bol pán Rakús a teraz veľmi významná osobnosť košickej histórie Sára Salkaháziová, ktorú vyhlásil za blahoslavenú pápež Benedikt XVI. v roku 2006.
Má za sebou nielen bohatú históriu, ale jej osobný prínos v rámci kresťanskej lásky a ochrany, záchrany ľudí počas druhej svetovej vojny, ktorý ocenil aj štát Izrael vyznamenaním Spravodliví medzi národmi,“ uviedol riaditeľ Činohry ŠD Košice Milan Antol.
„Sára Salkaháziová bola novinárkou, pochádzala z rodiny, ktorá postavila hotel. Ten stál kedysi na mieste dnešného Hiltona, čiže jeden z prvých významných hotelov. Pochádzala z poprednej, možno trošku zámožnejšej rodiny.
Aj napriek tomu jej vzťah k sociálnym témam, chudobným, od jej mladých čias bol veľmi viditeľný. Hľadala svoje miesto v živote práve na strane ochrany utláčaných, chudobných, to isté robila aj počas vojny, kedy to už bolo, samozrejme, veľmi nebezpečné a čo ju stálo nakoniec aj život,“ doplnil Antol.
Sára Salkaháziová je pre Kamila Žišku, ktorý je režisérom predstavenia a autorom scénickej hudby, druhým autorským projektom v košickom divadle. Pred troma rokmi uviedol rovnako na Malej scéne ŠD Košice dramatizáciu piatich prozaických textov košického spisovateľa Stanislava Rakúsa s názvom Rozália.
Ako povedal, Sára Salkaháziová bola ľudská v neľudských časoch.
„Tým, že tak aktívne pôsobila v medzivojnovom období v Košiciach aj v Budapešti, Sára Salkaháziová sa stala vlastne takou aktívnou tvorkyňou dejín v malých veciach. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, že malé gestá ľudí, malé obety, práca na okolí, ale aj na sebe v jej prípade vlastne spôsobuje veľké dejinné okamihy.
Slobodu, ktorú sme získali v 1989, tak to je výsledok drobných obiet mnohých ľudí, ktorých si treba pripomínať. Preto tento projekt má zmysel aj v súčasnosti,“ dodal režisér inscenácie Kamil Žiška
-TK KBS-