Vnúčatá sú naším požehnaním

Narodili ste sa v júli, ste teda letný človek?

Kedysi áno, dnes už nie. Keď ešte boli štyri ročné obdobia, bol som jarný a jesenný, možno aj zimný. Jar sme však na planéte Zem premrhali, prirýchlo sa začína letom, v ostatnom čase až desivým. A tak leto čo leto od rána sťahujem rolety pred nevídanými horúčavami, ak chcem leto chvíľami ako-tak prežiť.

Čo máte na lete najradšej?

Moju malú radošinskú pracovňu, kde počas dňa čítam knihu za knihou, teším sa z veselých kúskov vnúčat, zamýšľam sa nad novou hrou pre moje divadlo, čo sa niekedy dostane aj do písomnej podoby.

A večer sa teším na stretnutie a divadelné skúšky s miestnym ochotníckym súborom Hlavina, s ktorým už dvadsaťpäť rokov naplno počas júla nanovo prežívam svoju bývalú ochotnícku mladosť.

Čo ste ako chlapec robili počas prázdnin?

Boli to krásne letá v našej podhorskej dedine s chlapcami z okolitých ulíc. Hrali sme na ihrisku futbal, kúpali sa vo vtedajších troch radošinských jazierkach, liezli sme po hruškách a čerešniach.

Detskú fantáziu nám podnecovali knižky verneovky a každú sobotu popoludní detské rozhlasové hry. Jedli sme chlieb s masťou alebo slivkovým lekvárom, zapíjali našou dobrou vodou, neskôr dokonca aj novinkou – šumienkou.

Vracali sme sa z pasienkov krásne ustatí, opálení, niekedy s otlčenými kolenami, ale šťastní. A to všetko sme dokázali bez internetu, mobilov a všetkého takzvaného moderného, čo dnes deťom tuším hriešne kradne detstvo.