Vzácne maľby v kostolíku pod Tatrami

Do neveľkého gánovského kostolíka vstupujeme s archeológom Matúšom Hudákom. „História Kostola sv. Michala siaha do druhej polovice 13. storočia. Vzácne nástenné maľby z druhej polovice 14. storočia môžeme vidieť v presbytériu a v lodi kostola,“ začína rozprávať.

BIBLICKÉ VÝJAVY

Vo svätyni na severnej stene sa zachovali štyri pásy výjavov. „V hornom páse sú biblické výjavy Adama a Evy, zvestovania a narodenia Ježiša. V druhom páse môžeme vidieť umelecké znázornenia príchodu troch kráľov, vraždenia neviniatok a úteku Svätej rodiny do Egypta. V treťom poli sa vyníma výjav Ježišovho príchodu do Jeruzalema.“

Zo štvrtého pásu sa toho veľa nezachovalo, ale môžeme identifikovať bičovanie Krista, nesenie kríža a kladenie Ježišovho tela do hrobu. V  lodi kostola sa nachádzajú maľby Madony Ochrankyne a osobitný cyklus zahŕňajúci eschatologické výjavy.

„Vidíme fragment posledného súdu s trúbiacimi anjelmi, tromi postavami vystupujúcimi z hrobu a veľrybou s hlavou Jonáša v papuli.“ Ďalšie fresky znázorňujú Zosnutie Panny Márie, Madonu Ochrankyňu so sv. Katarínou a sv. Margarétou a Krista v mandorle.

AUTORSTVO NEZNÁME

Autorstvo nástenných malieb je neznáme, podobne ako aj pri iných stredovekých dielach. Matúš Hudák poznamenáva, že ide pravdepodobne o autorský rukopis regionálnych umeleckých majstrov.

„Fresky vôbec neboli lacnou záležitosťou, miestni feudáli si najali umelcov a do vytvorenia malieb investovali nemálo financií.“ Svoju analógiu majú s freskami v Hornom Jasene, pre ktoré je príznačné miešanie byzantizujúcich a severských prvkov.

BAROKOVÁ FRESKA

Kostol v Gánovciach vydáva svoje dávne, cenné poklady postupne. Patrí k nim aj nedávno zreštaurovaná baroková freska. „V roku 2022 sa uskutočnil reštaurátorský prieskum, keďže maľby v tomto kostole boli obnovované ešte v 30. rokoch minulého storočia. Ďalším dôvodom prieskumu bolo zavlhnutie celého kostola.“

Prieskumu predchádzala komunikácia s príslušným pamiatkovým úradom a určenie podmienok jeho realizácie. Barokové maľby potom odhalili sondy vykonané vo svätyni a lodi kostola.

„Na víťaznom oblúku sa našla maľba svätca, ale nevieme určiť, o akého svätca ide,“ vysvetľuje Matúš Hudák. Nájdené boli aj fragmenty malieb zo stredoveku. „Postupne prídeme na to, ako by sme tieto nové nálezy mohli v rámci celkovej obnovy kostola verejnosti prezentovať.“

ODKIAĽ SA VZAL OLTÁR

Súčasťou interiéru kostola je aj vzácny neskorogotický oltár sv. Stanislava z roku 1490. „V roku 1800 bol v dezolátnom stave kostol v Gánovciach a aj farský kostol v Hozelci. Farnosť preto musela prijať veľmi ťažké rozhodnutie, ktorý z nich ponechá a ktorý zbúra. Napokon zostal stáť kostol v Gánovciach, do ktorého bol premiestnený oltár svätého Stanislava.“

Najnovší archívny výskum však poukázal na to, že v len kilometer a pol vzdialenej, už zaniknutej dedine Stojany, sa nachádza kostol s patrocíniom svätého Stanislava.

„Je teda možné, že oltár bol do Gánoviec prenesený práve odtiaľto,“ objasňuje archeológ a dopĺňa, že nie vždy sa podarilo zachovať takéto oltáre, preto je tento počin z Gánoviec veľmi záslužný.

Minulý rok sa v exteriéri kostola vykonávala aj stratigrafia na zistenie vrstvenia sedimentov a zamočenia základov kostola. „Objavili sme popritom novovekú keramiku zo 17. a 18. storočia, ktorá dokladuje, ako sa postupne zdvíhali zeminy a pochôdzna úroveň. Nálezy zároveň potvrdzujú, že v minulosti sa tento priestor využíval.“