Do Lisabonu na bicykli, aj to sa dá

Takýto dobrodruh je Michal Matušek (33), ktorý sa rozhodol zdolať túto dlhú trasu so svojou cyklistickou skupinou. Pôvodný nápad prejsť toľko kilometrov na bicykli vznikol ešte v roku 2017, keď sa slávilo sté výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime a oni tam chceli ísť.

Nápad sa však podarilo zrealizovať až tento rok a cestu zakončili na Svetových dňoch mládeže so Svätým Otcom. „Autor tejto myšlienky je otec desiatich detí Ján Hudáček, ktorý už bol vo Fatime, no nikdy tam nešiel na bicykli.

Absolvoval niekoľko dlhých trás podobných tejto a vzdialenosťou sa tomu najviac približuje cesta do Svätej zeme. Navštívil však aj mnohé európske mestá, ako Madrid, Kolín, Krakov, Rím, Londýn alebo Kyjev,“ hovorí Michal.

CESTU POŽEHNAL KŇAZ

Štrnásti pútnici začínali svoju dlhú cestu na bicykli 6. júla o ôsmej hodine ráno pred Obecným úradom v Lendaku, kde dostali požehnanie od kňaza. Po ňom nasadli na svoje tátoše a vyrazili na trasu, počas ktorej sa ich počet začínal meniť. Skupina sa niekedy zmenšovala a niekedy cyklistov naberala.

Až za hranicami Nemecka sa to ustálilo a skupinu tvorilo deväť cyklistov a jeden vodič. „Na cestu sa pridali naozaj rôzne vekové kategórie. Najmladší účastník mal 16 rokov a najstarší 64. Sprevádzal nás aj kňaz Dušan Škurla, ktorý púť duchovne zastrešoval.“ Cesta trvala presne 30 dní, čo znamená, že do Lisabonu dorazili 4. augusta.

ODHODLANÝ VYDRŽAŤ

Michal Matušek má veľmi rád bicyklovanie a jeho najväčšia osobná túžba bola vykonať si cyklistickú púť do Santiaga de Compostela. Keď však dostal možnosť ísť do Fatimy a Lisabonu, neváhal ani sekundu a hneď sa zaujímal o detaily.

Postupne sa začal pripravovať a najmä cez víkendy sa snažil urobiť na bicykli toľko kilometrov, koľko mali v priemere za deň urobiť na púti. „Celkovo to bolo približne 3 600 kilometrov, čo vychádza okolo 130 kilometrov na deň. Niekedy to bolo viac, inokedy menej. Máme napríklad jeden rekord, keď sme počas dňa odbicyklovali až 190 kilometrov,“ spomína Michal.

„Počas púte som sa každý deň tešil na jazdu na bicykli, aj keď som nevedel, kadiaľ pôjdem a na aké prekážky cestou narazím. Ale nikdy som nemal pokušenie skončiť. Jediné, čo by mohlo ukončiť moju cestu, by bolo také zranenie, ktoré by mi nedovolilo pokračovať,“ dodáva.

UVAŽOVANIE A PREMÝŠĽANIE

Pre Michala bolo zúčastniť sa na Svetových dňoch mládeže a vidieť pápeža Františka okrem cyklistiky bonusom navyše. Rád spomína aj na to, že okrem duchovného zastrešovania od kňaza Škurlu bolo veľa času na uvažovanie a premýšľanie o živote.

Vďaka tomu si dokázal odpovedať na otázky, ako žiť plnšie a odovzdanejšie. „Neraz som si spomenul aj na rodinu, že ich možno niečo trápi alebo ťaží, a obetoval to za nich, aby zažili Boží dotyk a lásku.“

So svojou skupinou sa počas púte pripravovali na Svetové dni mládeže tým, že si každý deň prečítali úryvok z posolstva pápeža Františka, nad ktorým potom premýšľali. Za veľké požehnanie pokladá sväté omše a Eucharistiu, ktoré ich v ceste posilňovali.

PÚŤ ZA NAJSLABŠÍCH

Mottom tejto cesty bolo ohlasovať radostnú zvesť o živote, o jeho ochrane a hodnote. Aj preto viedla trasa cyklistov najmä v prvé dni na Slovensku miestami, kde násilne zomierajú nevinné, počaté deti, a zjednocovali sa v modlitbe.

Za slovenskými hranicami pokračovali cez Česko, Bavorsko, predhorie Álp popri švajčiarskej hranici, Francúzsko, Španielsko a na záver Lisabon.

„Za jedno z najväčších požehnaní pokladám to, že som dorazil do Fatimy skôr, ako som čakal. Vďaka tomu som tam mohol stráviť dlhší čas a prežívať prítomný okamih s Ježišom a Pannou Máriou, ponoriť sa hlbšie do modlitieb a premietnuť si, čo všetko som počas cesty prežil.“

Počas celej púte bolo podľa Michala Matušeka vidieť, ako sa Pán Boh o nich stará. „Výborne to naplánoval a môžem povedať, že som dostal viac, ako som čakal.“