Esenciou každého dňa je chvíľa ticha

Hľadajúc odpovede, prichádzajú do rovnomenného mesta vo Francúzsku, ktoré sa stalo centrálou inšpiratívneho ekumenického hnutia. Tam, v kruhu svojich bratov a sestier, nachádzajú mladí, po čom tak túžia. Svoje srdcia odovzdajú Bohu a vedia, že netreba slov. V tichu zotrvávajú v modlitbe, pretože ich spoločným jazykom je láska.

KLOPTE A OTVORIA VÁM

Toto miesto slúži ako azyl pre všetkých, ktorí sú unavení rýchlym, hlučným svetom,  uponáhľanou dobou. Vycestujú, zaklopú a brány sa vždy otvoria. Taizé však nie je cieľová destinácia, ale cesta.

Mládež od osemnásť do tridsaťpäť rokov môže v  Taizé stráviť niekoľko týždňov. Ten čas sa nesie v duchu modlitby a spoločenstva. Spolu vykonávajú manuálnu prácu, modlia sa a spievajú, zotrvávajú v tichu či sa rozprávajú.

V Taizé sa pred okolitým svetom neuzatvorili, naopak, chcú sa podeliť o všetko, čo zažívajú, spoznávajú a čo im Pán dáva pocítiť. A tak sa každoročne vydávajú do sveta ako pútnici mieru. Zakaždým prichádzajú do inej krajiny a teraz ich cesta zaviedla až k nám.

TAIZÉ NA SLOVENSKU

„Vzťahy medzi Taizé a Slovenskom začali vznikať už v šesťdesiatych rokoch,“ píšu na svojej webovej stránke. „Bratia a mladí ľudia vyslaní komunitou navštevovali od roku 1962 v tajnosti krajiny strednej a východnej Európy, aby boli blízko uväzneným za hranicami vlastnej krajiny. Tieto kontakty boli dlho udržiavané v najväčšej utajenosti. Dnes prichádzajú do Taizé každý rok stovky mladých Slovákov.“

Pohostinnosť u nás prijali Markus z Nemecka a Ismael z Bolívie, aby sa mohli naučiť niečo o tom, ako prežívame vieru na Slovensku, spoznali život miestnej cirkvi a mohli navštíviť naše spoločenstvá a podeliť sa o skúsenosti z Taizé.

Ich návšteva sa začala v sobotu 2. marca v Bratislave. Potom ich čakala cesta do Žiliny, Ružomberka, Prešova, Košíc, Banskej Bystrice a  Pezinka. Svoju cestu ukončili opäť v hlavnom meste, kde sme sa s nimi stretli.

KRAJINA PLNÝCH KOSTOLOV

Zaujímalo nás, čo ich na Slovensku prekvapilo najviac, a obe odpovede sa zhodovali. „Obzvlášť bolo pre mňa dobré vidieť, ako je tu viera spojená s každodenným životom, ako ju prežívate, pretože je to veľmi iné od časti Nemecka, z ktorej pochádzam,“ pretlmočil niečo zo svojich zážitkov Markus.

Ismael vnímal situáciu na Slovensku rovnako, všímal si však aj architektúru našich miest. „V môj prvý deň v Bratislave som išiel na Hlavné námestie a všade naokolo som videl kostoly. Pozriem dopredu, kostol. Naľavo, kostol. Napravo, kostol. Za mnou, kostol. Počas mojej druhej noci v Bratislave sme išli ku kapucínom a bol som doslova v šoku, keď som videl ľudí, ako sa modlia aj vonku, pretože vnútri bolo plno.“

Pútnici z Taizé nám teda mohli pripomenúť, na čo my sami pri všetkých problémoch a  ťažkostiach často zabúdame – aký veľký dar máme vo viere.

PARTIA MLADÝCH A BOHA

Keďže je Taizé mládežnícka organizácia, zaujímalo nás, ako vnímali našich mladých ľudí. „Boli sme v nejakých katolíckych školách a bolo veľmi milé vidieť vzťah medzi učiteľmi a študentmi,“ spomína Markus. „Je v tom oveľa viac než len bežný vzťah učiteľa a žiaka, pretože sú spojení aj čímsi navyše. Tiež chcem byť učiteľ a teraz, keď som videl, aké je to krásne, rozmýšľam, či by som to tiež nemal spojiť s vierou.“

„Tu na Slovensku majú mladí ľudia v kostoloch zodpovednosť, robia veľa aktivít. Boli otvorení na rozhovor a mali svoje vlastné miesto v kostole,“ konštatuje nadšene Ismael. O bratislavskom spoločenstve UPeCe hovorí, že je to niečo úplne odlišné od toho, čo videl inde.

Je ešte niečo, čo tu u nás považujeme za bežné, no v skutočnosti je to zvláštne a prekvapujúce? Markus odpovedať nedokázal, pretože bolo v ňom všetko ešte príliš čerstvé. Vraj potrebuje čas. S úsmevom nás však ubezpečil, že nič ho neprekvapilo v negatívnom zmysle.

Ismael dal odpoveď, ktorá prekvapila aj nás. „Veľmi ma prekvapilo, že Slovensko je v niečom veľmi podobné Bolívii – jete tu veľmi veľa zemiakov a mäsa. V Bolívii milujeme zemiaky, máme ich niekoľko druhov. Preto mi pripadá zaujímavé, že to máte rovnako.“

VŠETKO SA ZASTAVÍ

Markus a Ismael sa s nami podelili aj o svoje zážitky a skúsenosti z Taizé, o to, ako sa v Taizé modlia. „Trikrát za deň sa v Taizé všetko zastaví, pretože každý ide do Kostola Zmierenia, aby sa spoločne modlili. Prostredníctvom piesní. Sú veľmi jednoduché, opakujúce sa,“ rozpráva Markus.

„Spievame v mnohých jazykoch, po niekoľkých pokusoch, napriek tomu, že nimi nehovoríme. Potom nasleduje veľký moment spoločného ticha. Môže byť použité na reflexiu a duchovné spojenie. Podľa mňa je veľmi pôsobivé, ako dokážu byť tisíce ľudí v tichu.“

Do Taizé prišiel Markus preto, aby sa stíšil, spojil sám so sebou. Zakaždým sa sem vracia, aby načerpal sily a mohol začať odznovu, keď je mu každodenný život priťažký. Jednu praktiku Taizé si podľa neho môžeme nosiť so sebou všetci a čerpať z nej všade. Stačí vložiť do každodennej modlitby esenciu, ktorej rozumie každý – chvíľu ticha. „V tichu k tebe hovorí Boh.“ Markus v tichu počúva aj svoje srdce, hovorí mu, čo skutočne chce.

S  Ismaelovým zážitkom by sa mohli v súčasnosti stotožniť viacerí mladí. „V našom bežnom živote nám ľudia nemusia zakaždým načúvať. Nemusia nám vždy rozumieť. V Taizé som našiel ľudí, ktorí počúvajú a  rozumejú. Spoločný jazyk je modlitba a láska.“

TAIZÉ V PRAHE

Pre tých, ktorí by chceli zažiť, aké to je byť súčasťou spoločnosti Taizé, sú dvere vždy otvorené. Markus a Ismael hovoria, že akokoľvek by mohli spoločenstvo opísať, nikdy sa to nevyrovná osobnej skúsenosti.

Okrem cesty do Francúzska je však aj iná možnosť, ako ho zažiť. Od 19. do 21. apríla sa v Prahe uskutoční medzinárodné stretnutie, kde si ľudia môžu užiť modlitby a piesne z Taizé a tiež silu mocného spoločenstva a vzácneho ticha. Téma tohto ročníka znie: Pane, ty poznáš môj nepokoj.

V tomto duchu bude tematicky ladený celý program. Pre účastníkov sú pripravené workshopy, nácviky spevov, spoločné reflexie a duchovné cvičenia. Prihláška je dostupná na ich webovej stránke: https://www.taize.fr/sk_article37802. html.