Mám žiakov rád takých, akí sú

Cítite sa „učiteľom odjakživa“?

Naopak, nikdy som o sebe ako o učiteľovi nerozmýšľal. Dokonca ani vtedy, keď som sa v roku 2000 rozhodol študovať odbor slovenský jazyk a náboženstvo na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Bola to jediná prihláška, ktorú som si dal na vysokú školu. Veľmi ma však zaujímalo náboženstvo samo osebe.

 Ako si spomínate na svoj vstup do školstva?

Najprv som rok pracoval ako dobrovoľník v rámci jednej organizácie v nemeckom meste Vechta s deťmi, ktoré to v živote nemali ľahké. Práve ony ma naučili pozerať sa na veci z rôznych uhlov pohľadu a pristupovať k nim pre ne čo najlepším spôsobom. Po návrate z Nemecka som začal vyučovať prevažne na základných školách.

Hodiny vediete inovatívne, využívate napríklad motivačné videá.

Po takýchto krátkych úvodných videovstupoch ostáva na hodine veľké, vzácne ticho. To dodá vyučovacej hodine správnu tvorivú atmosféru. Snažím sa, aby si žiaci na hodinách sami vytvárali také postupy učenia, aké im najviac vyhovujú. Svoju rolu učiteľa využívam nato, aby som menej riadil a viac sprevádzal.

A čo aplikácia Kahoot!, prečo ju považujete za skvelú pomôcku?

Je to skvelá pomôcka na to, ako sa žiaci môžu naučiť zaujímavou formou aj to, o čo by za iných okolností neprejavili záujem. Aby to mohlo fungovať, potrebujú mať k dispozícii mobil alebo tablet. Cez PIN kód sa prihlásia, zadajú svoje meno a už len čakajú na spustenie. Všetko koordinuje autor testu, čiže vyučujúci. Môže využívať klasickú formu tejto platformy - pripraviť zaujímavé otázky a žiaci potom zo štyroch odpovedí vyberajú tú správnu. Ja osobne najradšej využívam takú formu otázok, aby sa žiaci museli k odpovedi doslova dopátrať. Poslúžiť im môžu videá, časopisy, knihy či samotný priestor školy. Verte, žiaci na takto nadobudnuté vedomosti zabúdajú len veľmi ťažko. Výhoda je, že aplikácia sa dá využiť skoro všade - na každom predmete alebo aj pri stretnutí s rodičmi.

Veľa sa hovorí o zatraktívnení vyučovania náboženstva. Je to jeden z vašich vyučovacích predmetov, ako to teda vidíte vy?

Je to ešte viac o vzťahu vyučujúceho k žiakom. Je to o jedinečnom prístupe a vytvorení takzvaného bezpečného prostredia, kde sa neposudzuje a nesúdi. Kde žiaci môžu hovoriť o veciach, o ktorých sa boja hovoriť, kde sa pýtajú na všetko, čo ich zaujíma, trápi. Žiadna oblasť nie je tabu. Dovolím si tvrdiť, že vyučovanie náboženstva je o autenticite vyučujúceho. Žiaci vedia veľmi rýchlo rozlíšiť, či to, čo učíte, aj naozaj žijete.

Čo v prístupe k nim považujete za najdôležitejšie?

Je to podľa mňa o osobitom prístupe a rešpektovaní každého jedného žiaka. Jednoducho povedané, mám ich rád takých, akí sú. Je to často namáhavé a ťažké, ale stojí to za to. Mňa samotného to učí neposudzovať, nevytvárať si predčasné závery. Dať im možnosť rozhodnúť sa a učiť ich preberať za svoje skutky zodpovednosť.

Ste finalista ocenenia Učiteľ Slovenska. Čo to znamená pre vaše ďalšie pôsobenie za katedrou?

Je to dobrý pocit z dobre vykonanej práce. No uvedomujem si, že predo mnou je ešte veľa ďalších výziev, ktoré mi ponúkajú možnosť rastu či učenia. Školstvo je oblasť, v ktorej sa vám rýchlo môže stať, že keď prestanete rásť, môžete byť príčinou veľkých strát. Ide o našu budúcnosť.

Čím je pre vás, v mnohých smeroch stále nedocenené, povolanie učiteľa?

Je to výnimočné povolanie. Ako učitelia máme to privilégium objavovať v živote každého žiaka neobjavené. Pomáhať im nielen spoznávať ich dary a talenty, ale aj ich uchopiť a správne v živote používať. Tak sa z každého žiaka môže stať osobnosť. To, čo je na tomto povolaní asi najťažšie, je, že výsledok neprichádza okamžite. Úspešnosť svojej práce môžete vidieť až neskôr.

Pomáha vám viera rovnako v putovaní životom, ako i v učiteľskom poslaní?

Viera má v mojom živote nezastupiteľné miesto. Katechizmus hovorí o viere ako o osobnom priľnutí človeka k Bohu. Práve táto skúsenosť zmenila môj život od základov. Neviem si ani predstaviť, že by ma v mojej biede nestretol Boh a nezažil by som také obrovské prijatie a to, že som bezpodmienečne milovaný.