Nie je dobré dávať dieťaťu všetko

Všimli ste si, že by materstvo nejako ovplyvnilo vašu povahu alebo osobnosť?

Určite áno. Po tom, čo som sa stala matkou, v mnohých veciach som sa zmenila. Naučila som sa viac zdolávať rôzne ťažkosti, menej si lámem hlavu nad nepodstatnými vecami a oveľa viac si užívam všetky dobrá, ktoré mi neustále dáva nebeský Ocko.

Môžeme hovoriť o úcte k mamičke už pri malých deťoch, v prvých rokoch výchovy?

Myslím si, že malé dieťa sa učí úcte k mamičke skôr pozorovaním a tým, ako sa k nej správa okolie. Predovšetkým otec a súrodenci. Keď má v nich pekný príklad, istotne sa bude úctu k nej snažiť kopírovať aj samotné dieťa.

Materstvo je aj o sebazapieraní a obete. Čo môžu robiť mamičky, aby nestratili pri tom všetkom svoje sny alebo záľuby? Čo robíte vy?

Keď je dieťa malé, mnohé záľuby idú bokom. Myslím si však, že vždy sa dá vymyslieť aspoň krátky čas, ktorý mamičku pozdvihne. Keď boli moji synovia úplne malí, veľa som kočíkovala v prírode. To mi dodávalo veľa energie. Často som sa pritom modlila napríklad ruženec, rozprávala som sa s Bohom. Okrem toho sa rada venujem písaniu článkov – mnohé som napríklad písala na mobile počas kočíkovania. Tiež veľmi rada čítam, k čomu vediem aj oboch synov a spoločne chodievame skoro každý mesiac do knižnice. Rada hrám na gitare a napríklad pri uspávaní mladšieho syna mu na nej hrám.

Máte nejakú radu na ponorkovú chorobu?

Mne sa osvedčilo doma povedať priamo manželovi: „Mám už toho dosť, postrážiš, prosím, deti?“ A ja sa idem prejsť. Manžel sa mi v tom snaží vyjsť v ústrety a ja sa aspoň na polhodinku-hodinku idem prejsť. Dôležitá je určite komunikácia – vysvetliť situáciu manželovi pokojne, bez hnevu a poprosiť ho o pomoc. Mnohé ženy si myslia, že muž si sám domyslí, že je toho na ňu veľa. Veruže, on si to často nedomyslí. Potrebné je komunikovať priamo. Vyhnete sa tak mnohým nedorozumeniam a hádkam.

Čo môžu robiť mamičky, keď ich nebaví hra s deťmi?

Netreba hrať pred deťmi divadlo a tváriť sa, že nás všetky hry bavia. Samozrejme, je potrebné tráviť čas s deťmi, ale hľadajme spoločné aktivity, ktoré sú zaujímavé pre všetkých. Myslím si, že ak deťom úprimne povieme, ako nás nebaví napríklad hra na nindžov, učí ich to, že každého bavia iné veci. Dieťa aj neskôr v kolektíve narazí na to, že nie každý sa s ním bude chcieť hrať tak, ako chce ono. Preto rada vyberám aktivity, ktoré bavia všetkých – trávime veľa času vonku, v prírode, radi spolu pečieme, tvoríme, hráme spoločenské hry, radi chodíme na výlety.

Niektoré mamičky dávajú deťom všetko. Môžu potom za to očakávať väčšiu úctu?

Nemyslím si, že je dobré dávať dieťaťu všetko. Niektoré mamy to však robia a potom dochádza k sklamaniu. Dieťa je obrovský Boží dar, za oboch synov som nesmierne vďačná. Dieťa sa však nemôže stať, obrazne povedané, pre matku stredom vesmíru alebo až bohom, že mu chce dať úplne všetko. Všímam si mnohé mamy, ktoré sa pre deti obetujú na úkor seba a tie deti si to ani nevážia. Myslím si, že keď si mamina váži samu seba, dokáže dieťaťu povedať aj nie a nedať mu hneď všetko. A tým nemyslím len materiálnu stránku.

Deti si neskôr v živote nepamätajú všetky tie prebdené noci, na ktoré mamičky často odkazujú, keď sa dožadujú úcty. Je to niečo, čo by mali mamičky prijať, alebo skôr niečo, čo by si mali dospievajúce deti lepšie uvedomiť?

Nepáči sa mi takýto čierno-biely pohľad na materstvo, že ja sa pre teba obetujem, a  preto od teba čakám toto a tamto. Ešte sa to síce len učím, ale chcem sa snažiť skôr rozvíjať dobrý vzťah s deťmi a verím, že to raz prinesie dobré ovocie aj v časoch, keď budú naši chlapci dospelí. Aj v materstve je to asi ako v každom inom vzťahu: keď mám toho druhého rád a venujem mu čas a lásku, úcta je vo vzťahu akosi prirodzene prítomná. Verím, že ak teraz budeme investovať čas do našich detí, zúročí sa to v budúcnosti aj so spomínanou úctou.

A keď sa pozrieme na neúctu, zaradili by ste do toho aj odvrávanie, alebo je to možné vnímať aj ako prejav vlastnej individuálnosti?

Určite závisí od kontextu, v akom dieťa odvráva. Keď dieťa papuľuje, lebo sa mu z lenivosti niečo nechce urobiť, vtedy je potrebné ho určite usmerniť. Ale ak odvráva, že sa mu niečo nepáči, že má na niečo iný názor, je určite vhodné dieťa vypočuť a zamyslieť sa nad tým.