Žiakov vedú k tomu, aby sa nebáli vyjadriť názor

Iveta Barková v roku 2015 založila spolu s kolegyňou Janou Augustovičovou Súkromnú základnú školu v Senci, na ktorej chcela realizovať svoju predstavu o vzdelávaní.

Podľa nej škola nie je miestom, kde by učitelia mali do detí nalievať množstvo informácií, a ani nepotrebuje, aby sa učili veci naspamäť. Chce, aby rozmýšľali; akúkoľvek provokatívnu otázku, či už od piataka alebo od deviataka, chápe ako priestor na diskusiu.

„Mne ide o to, aby žiaci nadobudli dobrý vzťah k životu, aby získali rozhľad, aby sa nebáli položiť mne alebo aj sebe akúkoľvek otázku a aby nad vecami rozmýšľali,“ ozrejmila Iveta Barková svoj prístup k vzdelávaniu.

Ten ocenili aj odborníci, ktorí riaditeľku seneckej školy a učiteľku slovenského jazyka a dejepisu zvolili za víťazku tretieho ročníka ocenenia Učiteľ Slovenska. Čerstvá laureátka tejto ceny priblížila svoj pohľad na vzdelávanie aj Katolíckym novinám.

Na vašej škole presadzujete model vzdelávania, ktorý je postavený na diskusii. Čo vás k tomuto spôsobu výučby viedlo? Mali ste v niekom inšpiráciu?

Náš model vzdelávania nie je postavený iba na diskusii, ale snažíme sa využívať nové inovatívne metódy vzdelávania a rozumne ich kombinovať s osvedčenými postupmi.

Sledujeme nové trendy vo vzdelávaní, aj my učitelia sa neustále vzdelávame a hlásime sa k tomu, že je potrebné v školách zavádzať iné prístupy, na aké sme boli zvyknutí v minulosti.

Ja osobne nachádzam inšpiráciu v inovatívnych prístupoch Margaret Rasfeldovej, ktorá riadila evanjelickú školu v Berlíne a je uznávanou reformátorkou školstva.

V čom je podľa vás tento spôsob vzdelávania prínosný?

Diskusia a dôraz na to, aby sa deti naučili argumentovať, vyjadrovať sa a vyjadrovať svoj názor, aby dokázali diskutovať a v diskusii nachádzať dohody či riešenia, je podľa nás jedna zo zručností, ktoré budú musieť naše deti v budúcnosti ovládať.

Takisto je dôležité, aby sa dieťa cítilo v škole bezpečne a neostýchalo sa prejaviť a vyjadriť sa. Je dôležité, aby aj v diskusii boli deti vedené k rešpektovaniu iných ľudí a k formovaniu životných hodnôt.

Nie vždy je komunikácia s mladými jednoduchá. Ako s nimi pri učení viesť zmysluplnú diskusiu?

Ak budeme s deťmi hovoriť rešpektujúco a dieťa bude utvrdené v tom, že si ho ako učiteľ vážite a zaujíma vás jeho názor, tak si budujete dôveru, vzťah a vtedy sa aj komunikácia stáva ľahšou.

A tie zmysluplné diskusie sa dajú viesť, len sa musíte zaujímať o to, čím mladí ľudia žijú, snažiť sa ich poznať, vedieť, čo čítajú, čo ich zaujíma.

A potom je to len o umení učiteľa odhadnúť, akú tému s danou triedou preberať, ako si to načasovať, čo chce diskusiou dosiahnuť.

Počas pandémie je diskusia náročnejšia. Akým spôsobom to riešite pri dištančnom vzdelávaní?

Dištančné vzdelávanie zmenilo mnohé postupy a napríklad otázka diskusií je veľmi zaujímavá. Môžeme sa k nej postaviť tak, že deti a mladí ľudia, ktorí sú už celé mesiace izolovaní, potrebujú medzi sebou čo najviac hovoriť, diskutovať, debatovať o tom, ako to celé prežívajú.

Väčšina detí má potrebu podeliť sa o to, ako obdobie koronakrízy prežívajú a čo to všetko v ich životoch znamená.

Na druhej strane technologická bariéra, ktorú online vzdelávanie prinieslo, mnohým mladým ľuďom bráni v tom, aby mali chuť diskutovať, nie je tam osobný kontakt, je veľa možností nezapojiť sa, takže je to z tohto pohľadu oveľa náročnejšie.

Všetko však treba posudzovať individuálne, každý z nás je iný, každý má iné hranice a to musíme ako učitelia rešpektovať.

Ako na tento spôsob vzdelávania reagujú študenti a rodičia? Sú prekvapení, že vyučovanie môže prebiehať aj inak?

Ja učím na základnej škole na druhom stupni, a keďže moji piataci sú od začiatku vedení k otvorenosti v diskusii, tak im veľmi často dávam na hodinách priestor na diskutovanie. Niekedy sú to drobnosti, ktoré vyplynú z hodiny, inokedy krásne témy o rodine, priateľstve, pravidlách, ale napríklad aj o konšpiráciách.

A od januára sme žiakom na druhom stupni, ktorí sú naďalej na dištančnom vzdelávaní, ponúkli online krúžok Debatný klub, ktorý sa teší veľkému záujmu detí, a dostali sme už aj pozitívnu spätnú väzbu od rodičov.

A dokonca sú už deti schopné si krúžok aj samy odmoderovať a diskutovať bez toho, aby som do priebehu musela výrazne zasahovať. Aj to je znakom, že sú k tomu vedené už od prvého ročníka a sú z roka na rok zručnejšie.