Bohatstvo sveta vyvážil službou Cirkvi

Štefan Boleslav Roman pochádzal z Veľkého Ruskova, dnešného Nového Ruskova. V obci neďaleko Trebišova sa v apríli 1921 narodil do rodiny Juraja Romana a Heleny Kosturovej.

Bol najmladší zo siedmich detí. Jeho brat Juraj sa v roku 1937 rozhodol odísť s manželkou a malým synom do Kanady. Ich otec dal odchodu jedinú podmienku – zoberie so sebou aj Štefana.

ZO ZEMPLÍNA DO KANADY

Tak sa Štefan ako šestnásťročný dostal za oceán. „Do Kanady išli preto, lebo USA v 20. rokoch minulého storočia obmedzili imigráciu. Ľudia sa teda orientovali na krajiny ako Kanada,“ vysvetľuje predseda Kanadskej obchodnej komory na Slovensku Joseph M. Burza, ktorý sa snaží meno Štefana Romana spopularizovať.

V Kanade sa Štefan Roman snažil zapadnúť. „Dokončoval si školu, robil brigády, zapojil sa do slovenského života v rámci folklórneho súboru, kde si našiel manželku Betty – Boženu Gardoňovú – , ktorá pochádzala z obce Záriečie pri Púchove,“ približuje Joseph Burza.

Štefan pracoval na farme a v automobilke. Neskôr začal obchodovať s akciami.

Spolu so švagrom založil firmu a skúpil pozemky pri meste Elliot Lake. Bolo tam pravdepodobné nálezisko uránu, čo neskôr potvrdili prieskumy.

Štefan Roman sa tak stal vlastníkom najväčších nálezísk uránu na svete. Vďaka tomu nadobudol veľké bohatstvo.

Neskôr ťažbu rozložil aj na iné komodity, ako ropa, zemný plyn či uhlie.

KONTAKTY S CIRKVOU

Život Štefana Romana sa však nezakladal iba na biznise. Snažil sa pomáhať rodine i svojim blízkym, ktorí žili za železnou oponou.

Napríklad svojmu obľúbenému učiteľovi, ktorý trpel vážnou chorobou, vybavil prevoz do Kanady a liečbu špičkovými lekármi.

Nezabúdal ani na Cirkev. „Svoju vieru sa snažil prežívať nielen teoreticky, ale i prakticky,“ hovorí Joseph Burza.

V roku 1963 zorganizoval v Toronte veľké oslavy pri príležitosti 1100. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.

Ako laický audítor sa zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile. Od Jána XXIII. vtedy dostal najvyššie pápežské ocenenie pre laikov Rad sv. Gregora Veľkého.

Štefan Roman mal tiež dobré vzťahy s vtedajším nunciom v Kanade a neskôr kardinálom Sebastianom Baggiom. „Cez neho a vatikánskeho štátneho sekretára Agostina Casaroliho sa usiloval o to, aby Slováci v Kanade získali cirkevnú provinciu.“

V roku 1980 – aj vďaka úsiliu Štefana Romana – pápež Ján Pavol II. erigoval v Toronte eparchiu pre slovenských gréckokatolíkov a do jej čela vymenoval biskupa Michaela Rusnaka.

Katedrála pre novú eparchiu vyrástla v Markhame na pozemku rodáka z Veľkého Ruskova. Zaujímavosťou je, že ide o zväčšeninu kostola z jeho rodnej obce.

No ešte väčšou zaujímavosťou je, kto tento chrám konsekroval. „Katedrálu Premenenia Pána 15. septembra 1984 osobne posvätil pápež Ján Pavol II. počas návštevy Kanady. Bolo to vôbec prvé posvätenie chrámu pápežom na americkom kontinente,“ konštatuje Joseph Burza.

NÁRODNÝ ŽIVOT V ZAHRANIČÍ

Štefan Roman pomáhal aj Cirkvi vo svojej rodnej krajine. Napríklad sa snažil, aby boli dodávky pšenice z Kanady do vtedajšieho Československa podmienené legalizáciou Gréckokatolíckej cirkvi.

Okrem Cirkvi podporoval na Slovensku aj demokratické sily. „Keď bolo Československo obsadené vojskami Varšavskej zmluvy, Štefan Roman spolu s  Tomášom Baťom mladším vystúpili pred kanadským parlamentom a premiérom Pierrom Trudeauom, ktorý je otcom súčasného premiéra Justina Trudeaua.

Na základe ich vystúpení a lobingu boli Slováci a Česi legálne prijímaní do Kanady,“ vysvetľuje Joseph Burza.

A aby Slováci v zahraničí mali väčšie slovo, Štefan Roman sa snažil zjednotiť ich jednotlivé spolky.

Vďaka konexiám sa mu v roku 1970 podarilo založiť v New Yorku Svetový kongres Slovákov. „Zjednotil všetky prúdy slovenských katolíkov, evanjelikov i Židov. Náboženstvo však nemalo hrať hlavnú úlohu, aby sa toto spoločenstvo nedrobilo,“ poznamenáva predseda Kanadskej obchodnej komory.

Svetový kongres Slovákov svojou iniciatívou prispel aj k organizácii sviečkovej manifestácie, no samotný Štefan Roman sa mierového zhromaždenia nedožil. Zomrel dva dni pred jeho konaním.

ODKAZ PRE DNEŠOK

„Bol to človek, ktorý skutočne – ako sa hovorí – urobil dieru do sveta,“ hovorí o Štefanovi Romanovi Joseph Burza.

Preto sa dnes snažia, aby bolo o rodákovi z Veľkého Ruskova viac zmienok aj v učebných osnovách.

A čím by mohol inšpirovať dnešného človeka? „Bol veľmi činorodý. Učil sa, pracoval, mal správnu mieru vervy a risku. Nebál sa ísť aj do vecí, ktoré nie sú úplne prebádané.

To je možno inšpirácia pre mladých, aby nechodili iba do tých sfér, kde je to pre nich najpohodlnejšie,“ dodáva predseda Kanadskej obchodnej komisie na Slovensku.