Tábory sa stali životným štýlom ich rodiny

Obaja sa dostali k eRku po vlastnej ceste. Danka Kudryová absolvovala pedagogickú strednú školu, takže práca s deťmi jej bola blízka.

Jej bratrancom je súčasný riaditeľ Pápežských misijných diel Ivan Kňaze, ktorý sa ešte ako bohoslovec zoznámil s apoštolátom v tom čase sa rozvíjajúceho eRka. Bolo to na začiatku 90. rokov.

„Vedel, že vo farnosti pracujem s deťmi, preto mi napísal list, či by som sa nechcela spojiť s eRkom. Že by sme spravili nejaké jasličkové pobožnosti. Tak som sa s nimi skontaktovala a spoznala som prácu eRka. Zistila som, že to nie je iba o jasličkových pobožnostiach, ale celkovo o pastorácii medzi deťmi,“ približuje Danka svoje prvé kontakty s eRkom.

STRETNÚŤ SA, VZIAŤ SA

V spolupráci s Ivanom Kňazem rozbehli vo farnosti Hradište aktivitu s deťmi. Absolvovali tiež základný kurz eRka, pričom obaja mali túžbu šíriť myšlienky tohto hnutia ďalej. „V našom okolí totiž vtedy – bol to rok 1993 – ešte eRko nebolo veľmi známe,“ hovorí Danka.

Pripravili preto vo farnosti víkendový kurz, kde pozvali mladých, ktorí by sa chceli podieľať na práci s deťmi. Neskôr rozposlali listy do ďalších farností. Prihlásili sa desiatky mladých, medzi nimi aj Jozef Kudry. „Na kurze, kam Jožko prišiel ako účastník, sme sa prvýkrát videli,“ spomína Danka.

Jozef pochádza z Veľkých Bielic, vo farnosti tam prebiehal apoštolát formou stretiek. Na motívy liturgického roka robili rôzne aktivity a akadémie. „Netušili sme, že to raz môže byť rozvinuté v duchu eRka a priamo zamerané na život dieťaťa,“ približuje Jozef.

Začal uvažovať nad štúdiom teológie, no tiež sa dopočul o kurze eRka, ktorý organizovala Danka a Ivan Kňaze. A tak sa naň vydal. Ivan Kňaze neskôr Jozefa oslovil s ponukou, či by išli spolu robiť tábory pre prvoprijímajúce deti.

„Ako vedúca tábora tam bola aj Danka. Ešte viac sme sa do seba zapozerali a preskočila medzi nami iskra,“ hovorí Jozef.

Začali spolu chodiť a nakoniec si v roku 2000 povedali áno. Hneď po svadbe išli bývať do Nitrice. S aktivitami začali aj tam. „Brali sme sa v máji a v lete sme hneď zorganizovali tábor pre deti z Nitrice,“ dodáva Danka.

RODINNÝ ŠTÝL

Kudryovci organizovali tábory spolu s Ivanom Kňazem, potom sa tomuto apoštolátu venovali už sami ako manželia.

„Z časovej stránky to bolo trocha náročné. Dokončoval som si diaľkové štúdium. Do toho prišli prvé deti. Pomedzi to prebiehali tábory a celý apoštolát s tým spojený. Tábory boli totiž iba vyvrcholením celého roka, ktorý pozostával zo stretiek a takzvaných dní života. Počas nich vždy sme rozoberali nejakú tému, hodnotu alebo biblické myšlienky,“ spomína Jozef.

Niektoré roky organizovali aj tri tábory za sebou. „Bolo to náročnejšie, ale o to krajšie. Mohli sme ponúknuť svedectvo o tom, že v zápale nevnímame náročnosť, ale sme stále v nasadení.“

Danka súhlasí a poznamenáva: „Povedala by som, že manželstvom sa apoštolát ešte vynásobí. Lebo keď sme boli slobodní, každý musel doma vysvetľovať, prečo nemôže byť s rodinou. Ale keď sme si založili vlastnú rodinu, mali sme aj spoločnú víziu.“

Organizácia pastoračných aktivít pre deti sa stala súčasťou životného štýlu ich rodiny.

„Doma sme i dnes nastavení tak, že v sobotu bývajú stretká. V iných rodinách sa v sobotu zrejme venujú niečomu inému, ale my ju máme pastoračne vyťaženú. Takisto leto. Kedysi prvé tri júlové týždne patrili výhradne táborom,“ približuje Danka.

Apoštolátu sa venujú až doteraz, i keď s menšími prestávkami, keďže na svet priviedli päť detí.

Na táboroch chceli Kudryovci zúčastneným deťom ponúknuť duchovný zážitok. Napríklad biblickou tematikou, ku ktorej zladili aj zovňajšok. Snímka: archív rodiny Kudryovcov

SVETIELKA A PLAMIENKY

Kudryovci organizovali tábory v Nitrici dlhé roky, pričom využívali priestory miestnej základnej školy. Na začiatku bol tábor Svetielko pre prvoprijímajúce deti. „Deti sa pýtali, či môžu ísť do tábora aj ďalší rok. Tak sme po čase vymysleli tábor pre štvrtákov a piatakov s názvom Plamienok.

A keď už boli starší a vekovo sa zameriavali na iné témy, tak sa urobil tábor pre tretí turnus s názvom Lampášik,“ vysvetľuje Danka vznik troch skupín táborov. Všetky boli spojené s myšlienkou svetla.

„Svetielko je niečo malé, nevinné. Plameň je zasa o pridaní na sile a lampášik predstavuje rôznorodosť svetla. Mladí si mohli uvedomiť, že všetci sme rôzni a v tej jedinečnosti každého z nás máme možnosť prežívať krásu viery,“ myslí si Jozef.

EVANJELIOVÝ DUCH

Letných táborov je neúrekom, no Kudryovci sa snažili, aby v tých ich nikdy nechýbal evanjeliový duch. „Sprostredkovať deťom nejaký vodný hrad alebo trampolínu síce do táborov patrí, ale my sme chceli, aby mali deti zážitok zo spoločenstva, stretnutia s Bohom pri modlitbe, svätej omši,“ hovorí Jozef.

Každý deň tak mali na tábore svätú omšu. Prvoprijímajúcim deťom takýmto spôsobom zastupovali biely týždeň. Aj keď neboli vyobliekané ako na prvé sväté prijímanie, stále mali možnosť prísť k oltáru. Dokonca mali príležitosť svätej spovede.

„Animátorom hovoríme, že sú rôzne tábory, ktoré ponúkajú všelijaké atrakcie, ale dajme našim veriacim rodičom možnosť, aby mohli svoje deti poslať do takého tábora, kde sa bude pestovať vzťah s Bohom,“ zdôrazňuje Danka.

Snímka: archív rodiny Kudryovcov

VTEDY A DNES

Vidia Kudryovci nejaký rozdiel medzi deťmi, ktoré chodili do táborov na ich začiatkoch, a deťmi, ktoré navštevujú tábory dnes?

„Minulý rok na potáborovom stretnutí sme o tom diskutovali s animátormi. Keď nám hovorili, aké témy preberali na tábore so staršími deťmi, tak klobúk dole, ako to zvládli. Boli to náročné a ťažké témy, ktoré sme za našich čias na táboroch nemuseli riešiť,“ približuje Danka a poznamenáva, že dobrý príklad animátorov, ktorí sa vedia deťom prihovoriť, môže priniesť veľké ovocie.

Jozef vníma, že deti dnešnej i minulej generácie majú aj niečo spoločné. „Ide o úžasnú príležitosť stretnúť v dieťati jedinečnú osobnosť. Samo si svoju osobnosť ešte veľmi neuvedomuje, preto je dobré, keď mu ju pomôžeme rozpoznať.“

Dnes deti veľmi ovplyvňujú médiá, počítače či mobily, „ale hlad a túžbu po poznávaní a otvorenosti u detí stále nachádzame. V tomto sa nemenia, v tomto ostávajú otvorené a zvedavé. Stále sršia prirodzenou túžbou po šťastí, radosti, živote“.

ODOVZDANÁ ŠTAFETA

V táboroch sa Kudryovci angažovali ako vedúci či programoví koordinátori do roku 2014, v aktivitách eRka sú aktívni stále. „Pomáhame mladým s organizáciou táborov – zabezpečiť miesto, zbierať prihlášky, obsah si však už robia animátori vo vlastnej réžii. My ich podporujeme modlitbami,“ ozrejmuje Jozef.

Do táborových aktivít boli zapojené aj ich deti. Prvé dve vyrastali na táboroch od bábätkovských čias. „V tomto boli zlatí animátori, ktorí nám pomáhali so starostlivosťou o deti. Tešili sa, že môžu ísť kočíkovať. Dokonca vytvorili koláž fotografií, kto všetko pestoval nášho najmladšieho Tadeáša,“ spomína s úsmevom Danka.

Ich staršie deti sa postupne zapájali do organizácie táborov. „Najstarší syn, keď bol možno tretiak-štvrták a blížilo sa leto, pripomínal, že by sme už mali začať s prípravou,“ hovorí mama o svojom synovi.

„Rozmýšľal, ako deti privítame, čo budeme spolu robiť. Bolo krásne vidieť, ako ho to zaujíma,“ pridáva otec. Celá ich rodina tábormi žila.

„Deti sa pritom naučili zodpovednosti. Vedia, že je potrebné prísť skôr, všetko pripraviť, premyslieť. Keď sa tábor skončí, tiež je potrebné po sebe upratať. Myslím, že ony toto v sebe majú,“ oceňuje Danka svoje deti. Tie prevzali štafetu po svojich rodičoch a z tých najstarších už sú animátori.

DUCHOVNÁ POISTKA

Tábory sú pre deti semenišťom zážitkov. Majú nejaké aj ich organizátori, na ktoré si zvlášť spomínajú? „Najkrajšie zážitky som mala z modlitieb, keď boli deti úprimne za niečo vďačné. Tiež sme zažili veľa radosti, smiechu aj adrenalínu. Nie vždy išlo všetko hladko. Učilo nás to pokore a modlitbe,“ poznamenáva Danka.

Keď pripravujú tábor, oslovujú sestry z Kopernice, aby sa za nich modlili.

„Keďže tábory sa zatiaľ vždy dobre skončili, neboli veľké úrazy a ani sa nestalo nič veľmi zlé, hovoríme animátorom, že je to ovocie aj tohto duchovného patronátu. A tak i dnes tí, čo chodia na tábory, nám zavolajú a prosia o modlitbu ako o také duchovné poistenie,“ približuje Jozef. Danku Kudryovú zároveň teší, akí ľudia vyrástli z detí na ich eRkárskych akciách.

„Sú z nich krásne osobnosti. Napríklad rehoľná sestra či starosta, o ktorom sme sa dočítali, že spravil pekný čin. Viem tiež minimálne o siedmich manželstvách mladých, ktorí sa spoznali počas tábora a majú už aj vlastné deti. Od jedných nám nedávno prišla správa, že oslavujú siedme výročie. Chceli sa poďakovať za možnosť, že sa vďaka týmto aktivitám spoznali.“