V počiatkoch som sa cítil ako batoľa

Kedy sa vaša životná cesta spojila s Azerbajdžanom?

Na sviatok sv. Františka Saleského v roku 2009 za mnou prišiel provinciál s tým, že by potrebovali vystriedať spolubrata, ktorý tam viedol misiu. Povedal som mu, že teraz som magister novicov a na misie sa neposiela za trest (úsmev).

Netúžili ste po misiách v zahraničí?

Ako salezián som sa cítil misionárom mladých, ale na Slovensku. Nemal som túžbu ani predstavu, že by som sa uplatnil na misiách v cudzej krajine. Preto som tvrdil, že nie som na to celkom ideálny, aby ešte pohľadali iného.

Dostal som čas na rozmyslenie. Po týždni som provinciálovi napísal list, kde som uviedol sedem dôvodov, pre ktoré si myslím, že nie som dobrý kandidát. Ale dodal som, že ak za polroka nenájdu vhodného človeka, som ochotný to skúsiť.

Čo sa dialo o polroka?

Provinciál sa ma opýtal, či stále platí posledná veta z môjho listu. A tak som v auguste 2009 vycestoval na tri roky do Baku ako direktor komunity a predstavený misie sui iuris. Po troch rokoch som telefonoval provinciálovi, či ma príde niekto vystriedať.

Odpoveď bola, že všetko ide dobre a všetci sú spokojní, aby som skúsil vydržať ešte tri roky. Priznávam, že počiatky boli náročné, lebo som bol v istom zmysle negramotný v miestnych pomeroch.

Cítil som sa ako batoľa, ktoré nie je schopné ani sa dohovoriť. Mal som už 54 rokov. V tomto veku sa ťažšie zvyká na úplne iný štýl života. Keď sa mi končilo druhé trojročné obdobie, nový provinciál ma poprosil, aby som zostal ešte tri roky, potom naisto príde niekto iný.

Ale prišiel pápež František a vymenovanie za biskupa.