Odslúženie svätej omše je najvyšší duchovný benefit pre dušu veriaceho človeka. Predchádza mu zápis konkrétneho úmyslu.

„Úctu k Eucharistii som mohol pestovať len ako duchovné sväté prijímanie s vnútornou modlitbou. K dispozícii bolo len ,Justičné biele‘, teda voda z vodovodu,“ spomína na časy vo vyšetrovacej väzbe františkánsky páter Cyril Jaroslav Brázda, OFM (69).

V Cirkvi je už od jej raných čias zaužívaná tradícia obetovania svätej omše na nejaký úmysel. Svätá omša ako sprítomnenie obety Ježiša Krista za nás ľudí má totiž nekonečnú hodnotu.

„Svätá omša nie je činnosť a výkon ani slúžiaceho kňaza, ani zhromaždeného spoločenstva. Je to Boží čin,“ zamýšľa sa nad zmyslom gregoriánskych svätých omší, ale i omší a Eucharistie všeobecne brat BARTOLOMEJ ČAČÍK, OPraem.

História omšových milodarov (štipendií) súvisí s históriou obetných darov na slávenie Eucharistie a s pohľadom na „ovocie“ svätej omše.