V čase obeda to v každej indickej štátnej škole vyzeralo – až do objavenia globálnej pandémie koronavírusu –posledných dvadsaťpäť rokov rovnako. Rovnako prázdno. Všetci žiaci boli v tom čase nastúpení na školskom dvore a púšťali sa do svojej porcie ryže. Často jediného teplého jedla, ktoré v ten deň videli. Bezplatný obed bol pre rodičov väčšinou prvotným impulzom, prečo poslať svoje deti do školy.

Ján Majerník bol za kňaza vysvätený priamo Jánom Pavlom II. Zhodou náhod sa 13. mája 1981, keď bol naňho spáchaný atentát, nachádzal asi kilometer od miesta, kde sa to stalo. Ako si spomína na tieto udalosti? Aká bola v Ríme atmosféra ďalšie roky a ako sa menili interpretácie a názory na atentát cez prizmu fatimských proroctiev?

Svätý pápež Ján Pavol II. sa vždy snažil byť nablízku všetkým bez rozdielu. Nezabúdal na žiadnu skupinu ľudí. Jednou z nich boli aj chorí, pre ktorých ustanovil Svetový deň chorých, a tak ich postavil do centra pozornosti Cirkvi a veriacich.

Osobu i pontifikát svätého Jána Pavla II. môžeme označiť mnohými prívlastkami. Jedným z nich je, že bol mediálnou osobnosťou. Ale nie v tom negatívnom zmysle ako mnohé dnešné „hviezdy“. Naopak, v jeho prípade išlo o ten najlepší vzor.

Viem, viem, hovorí sa to trošku inak. Trinásteho mája si ale pripomíname výročie zjavení Matky Božej vo Fatime. Rovnako je to i dátum atentátu na sv. Jána Pavla II., ktorý bol jej veľkým ctiteľom.