Bola som súčasťou mediálneho tímu: Grazie a ciao

„English, italiano, po polsku?“ pýtam sa novinára obvešaného rôznymi objektívmi a káblikmi, ktorý nerozhodne prešľapuje vo foyeri hotela Carlton, kde malo naše press centrum hlavnú základňu. „Prosím, umíte česky? Já bych si chtěl vyzdvihnout akreditaci,“ hovorí.

„Jasné, poďte,“ navigujem ho do vedľajšej miestnosti a zároveň sa ospravedlňujem, že už ani neviem, v akom jazyku sa mám na novinárov obracať. Odhadovanie národností na základe vonkajšieho vzhľadu mi zjavne veľmi nejde, lebo v deviatich z desiatich prípadov to odhadnem úplne zle.

Hotovo, český novinár dostal svoju akreditáciu i vstupy na podujatia, poprajeme si pekný deň a veľa kávy (čo budeme počas týchto dní obaja potrebovať) a rozlúčime sa.

Doobedie je pomerne pokojné, ešte dorábam nejakú administratívu, keď vtom začujem krik jedného z našich dobrovoľníkov: „Poď, poď, pápež už pristáva!“ Vbehnem do hlavnej miestnosti press centra práve včas, aby som videla Svätého Otca, ako schádza z lietadla na letiskovú plochu, kde ho víta naša prezidentka.

Ukradomky sa pozriem na mojich kolegov, všetci máme trochu zvlhnuté oči od dojatia - nestáva sa predsa každý deň, že k nám príde pápež.

Nemôžem si však dovoliť dojímať sa dlho. Pred hotelom zastaví šesť minivanov a z foyera sa ozve dupot osemdesiatich párov nôh žurnalistov, ktorí so Svätým Otcom leteli v lietadle, takzvaní VAMP-i – novinári akreditovaní vo Vatikáne. Hneď bude veselšie, pomyslím si. To som však ešte netušila, že sa na nasledujúcich pár dní takmer ani nezastavím.

„Vau, aké krásne press centrum, to sa s Budapešťou nedá ani porovnať! Prosím vás, kde sú tu toalety? Konečne jedlo! Nemáte náhodou lepiacu pásku? Ako funguje tlačiareň? Bratislava je nádherná! Počul som, že dnes bude Slovak party - slovenská párty, je to pravda? Čože, bryndzové halušky sa nemajú jesť s gulášom? Prosím, vedeli by ste mi zistiť, či tu v nejakom pube nedávajú zápas FC Barcelona a Bayern Mníchov?“ počujem z každej strany naozaj rôznorodé otázky a požiadavky.

Keď sa však novinári najedia a odpočinú si, pohrúžia sa do práce. A je to fascinujúci pohľad. Každý z nich pri notebooku píše ostošesť, nahrávajú živé vstupy, editujú fotografie, rozhlasoví redaktori z talianskeho Rádia Rai naživo vysielajú zo špeciálnej kabínky. Ich šéfredaktori vo všetkých kútoch sveta totiž čakajú na príspevky.

Nasledujúce dni v press centre sa podobajú ako vajce vajcu. Ráno príchod, rýchle uchmatnutie kávy a koláčika na raňajky, administratíva, odpovedanie na novinárske otázky, medzitým pridávanie príspevkov od kolegov v teréne na Facebook a Instagram Katolíckych novín, sem-tam stihnem aj sledovať program Svätého Otca na LCD obrazovkách.

„Zdravím, vidím, že vy tu stále pobehujete, ani sa nezastavíte. Idem sa von najesť, nedonesiem vám aspoň niečo?“ pýta sa Hernán, korešpondent argentínskej agentúry Télam vo Vatikáne, a mňa to gesto normálne dojme.

Utorok je trochu pokojnejší, Svätý Otec má program na východnom Slovensku a VAMP-i aj časť ostatných novinárov odišla s ním. V press centre však zopár ľudí zostalo. Pracujú, no stíhame sa aj porozprávať. Pýtam sa ich, ako sa im zatiaľ páči Slovensko a Slováci. Svorne tvrdia, že nečakali, že Bratislava bude taká pekná.

„Je to nádherné mesto, naozaj, určite sem prídem na dovolenku aj s rodinou,“ pochvaľuje si Pedro z portugalského rádia Renascença. „Všetko je super zorganizované, Slováci sú veľmi ochotní, priateľskí a nápomocní,“ dopĺňa ho Stefan z nemeckého katolíckeho týždenníka Die Tagespost.

Slovensko sa páči aj argentínskej novinárke a blízkej priateľke pápeža Fratiška Elisabette Piquéovej, ktorá sem naposledy zavítala pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi a tvrdí, že Svätý Otec sa na návštevu našej krajiny veľmi tešil, veď niet sa čomu čudovať, lebo atmosféra je tu skvelá.

Spriatelila som sa aj s Poliakom Markom, ktorý hovorí úplne dokonalou češtinou a slovenčinou, i s Kataláncom Jorgem, ktorému sa mám ozvať, keď budem niekedy v Ríme, že pôjdeme na pizzu. Nedbám. Dokonca sa nám podarila aj selfie s hovorcom Svätej stolice Matteom Brunim.

V stredu VAMP-i odchádzajú už skoro ráno. „Arrivederci, ci vediamo a Roma – dovidenia, vidíme sa v Ríme,“ mávajú mi, kým nastupujú do minivanov, ktoré ich odvezú do Šaštína a odtiaľ rovno na letisko. Svätá omša v Šaštíne je zároveň jediným bodom programu Svätého Otca, ktorý si v press centre môžeme dovoliť sledovať od začiatku až do konca.

Posledné požehnanie, pápež odchádza na letisko, lúči sa so Slovenskom a odlieta do Ríma. My všetci v press centre sme, samozrejme, dojatí. Pomaličky odchádzajú aj poslední novinári. „Čísla na seba máme, zostaneme v kontakte,“ lúčia sa.

Hoci sme nemali príležitosť vidieť Svätého Otca na vlastné oči, naša služba v press centre bola nezabudnuteľná a za možnosť byť jeho súčasťou, spoznať novinárov z celého sveta a pracovať so skvelou skupinou ľudí som veľmi vďačná.

Pápežovo posolstvo si pravdepodobne naplno uvedomím až o nejaký čas, keď doženiem spánok, no teraz mi napadajú len dve slová: grazie a ciao.